Zelenayová o paralele medzi aktuálnou kampaňou a snahou Dzurindu v 90. rokoch: Kúpiť 5 miliónov obyvateľov je hračka. Preto dnes narážame na každom kroku na mimovládky

Bratislava 20. februára 2020 (HSP/Foto:HS)

Aktuálna predvolebná kampaň a kampaň v 90. rokoch, kedy sa o moc usiloval bývalý predseda strany SDKÚ-DS a expremiér Mikuláš Dzurinda. Je medzi nimi paralela? Opäť sú na scéne globálni hráči? Na otázky Hlavných správ odpovedala dvojka na kandidátke hnutia Slovenská liga Eva Zelenayová, ktorá okrem iného uviedla svoj pohľad na video k pozemkovej kauze Kisku, Matovičove zahraničné cesty, trieštenie veriacich politikov i na Istanbulský dohovor

Ako vnímate aktuálnu kampaň pred voľbami do NR SR?

Ako neférovú. Vyhráva oligarchia a jej finančné možnosti, najmä čo sa týka mimoparlamentných strán. Ak toto nezastavíme, politici  budú fungovať ako vykonávatelia cudzích záujmov.

Ak sa vrátime do 90.rokov, keď sa o moc usiloval Mikuláš Dzurinda, ktoré predvolebné obdobie bolo turbulentnejšie – predtým alebo teraz?

Paralela je tu jednoznačná. V 90. rokoch išlo o presadenie politickej reprezentácie, ktorá by odovzdala hospodársku podstatu štátu do cudzích rúk. Pochopiteľne, že mala podporu zo zahraničia a rozličné demarše mali zastrašiť obyvateľstvo, že ak zvolí Mečiara, Slovensko sa nedostane  do EÚ a NATO.

A v súčasnosti? Aké záujmy má globálny hráč? Presadiť liberalizmus. Liberálne strany majú indiferentný prístup k národu, preto sú ochotné presadzovať Istanbulský dohovor. A Istanbulský dohovor je nástroj na zničenie národných štátov, národných kultúr, tradičnej morálky i rodiny.

Kúpiť päť miliónov obyvateľov je pre globálneho hráča hračka. Preto dnes narážame na každom kroku na mimovládky organizujúce stretnutia s občanmi, aby ich presvedčili, ktorým médiám majú veriť (samozrejme liberálnym) a dokonca už sa dostali aj do RTVS, kde si vynucujú právo propagovať liberalizmus a vysvetľovať, čo sa stane, ak nebudeme rešpektovať liberálne princípy. A ľudia nemajú  čas zamýšľať sa nad politikou, keď musia zabezpečovať vitálne potreby svojich rodín. Stávajú sa  ľahkou korisťou manipulátorov. V roku 1998 sa podarilo zastaviť projekty v prospech SR, napríklad diaľnice, ktoré mali byť vybudované do roku 2005. Ak sa voliči neprebudia a znovu uveria zmene, môže nás tá zmena veľmi bolieť.

Prejdime k jednotlivým častiam súčasnej kampane. Čo si myslíte o videu, ktoré zverejnili o exprezidentovi Andrejovi Kiskovi  a jeho kúpe pozemkov?

Kiska prehral súdny spor o pozemok vo Veľkom Slavkove, takže video iba potvrdzuje to, čo všetci vedia. Že je súčasťou podsvetia, nie je žiadna novinka. Sám predsa povedal, že Slovensko je mafiánsky štát. Takto sa môže vyjadrovať iba človek s dôvernými znalosťami prostredia, v ktorom sám žije. Ja by som to tvrdiť nemohla.

Ako vnímate zahraničné cesty  Igora Matoviča do Francúzska či na Cyprus?

Ide o jeho štýl politiky. Zaujať, prekvapiť, usilovať sa vzbudiť dojem, že bez neho by nedochádzalo k očiste verejného života. To ľudia majú radi. To dvíha preferencie.  Ibaže sám Matovič nie je čistý. A tu vidím chybu systému, že ho nechal pôsobiť v úlohe nenahraditeľnej metly korupcie, namiesto toho, aby sa aj jeho prípadmi zaoberal. Tento typ politika berie energiu, tak veľmi potrebnú na napredovanie.

Uplynulé dni rezonuje mimoriadna schôdza, ktorú zvolali Smer-SD a SNS na odhlasovanie 13. dôchodku, zvýšených prídavkov na deti, zrušenie diaľničných známok a opätovné odmietnutie Istanbulského dohovoru. Ak by ste aktuálne boli v parlamente, za ktoré z návrhov by ste hlasovali?

Tzv. demokratická opozícia cíti, že tieto opatrenia môžu ľudí motivovať voliť vládne strany, a preto robí všetko možné i nemožné, aby dokázala, že ide o nezákonný postup. Zaujímavé, že ak išlo o zrušenie prezidentských amnestií, opozíciu netrápilo, že dôsledkom tohto konania bude zrušenie právneho štátu či zavedenie retroaktivity do právneho systému. Alebo o to išlo? Rozvrátiť štát? Teraz, ak sa má pomôcť ľuďom, je priam nepríčetná.

No a samozrejme, Istanbulský dohovor. Ten nesmierne rozdeľuje liberálov a konzervatívcov a keďže vidia, že by sa dal využiť na vyvolanie nepokojov, budú ďalej robiť obštrukcie, aby mohol byť na Slovensku ratifikovaný. Zrušenie diaľničných známok sa mi vidí nepodstatné, za ostatné návrhy by som hlasovala.

Ako nazeráte na krok Borisa Kollára, ktorý podmienil hlasovanie o uvedených bodoch ospravedlnením sa Fica a uvoľnením 8 miliónov eur pre choré deti, ktoré má „nájsť“ a uvoľniť Pellegrini?

Kollár je jedným z tých oligarchov, ktorý sa cez peniaze dostal do parlamentu. Nepovažujem ho za politika, je to hráč a aj v tomto prípade využil situáciu, aby sa zviditeľnil a získal preferencie. Veď hovoriť o chorých deťoch je také humánne…

Poďme ku KDH. Prečo podľa vás prišlo k triešteniu a nezhodám veriacich politikov, ktoré spôsobilo delenie na menšie strany?

Pri zakladaní tohto štátu KDH nesmierne zneužilo kresťanov. Ján Čarnogurský pred voľbami v roku 1994 povedal, že KDH nie je hnutím konfesijným, ale iná strana s kresťanstvom v názve tu nebola. No a skončilo v objatí s liberálmi. Ukazuje sa, že má nástupnícky subjekt Slovenské hnutie obrody, ktoré sa prejavovalo ako hnutie za kresťanské hodnoty, ibaže v predvolebnej diskusii jeho predseda  Róbert Švec povedal to isté, čo pred rokmi Čarnogurský, že SHO nie je konfesijným hnutím.

Práve masívny nástup liberálov pred týmito voľbami podnietil spájanie národno-kresťanských strán a hnutí. Na jednej strane Kotlebovci ĽS NS zobrali pár strán na svoju kandidátku,  na strane druhej sa o to pokúšala Slovenská liga, aby sa po voľbách dala vytvoriť koalícia pronárodných a kresťansky orientovaných strán. Odchod Vladimíra Mečiara z ligy skomplikoval situáciu a nebol už čas urobiť viac v prospech národno-kresťanských síl. Ukazuje sa, že jestvuje vôľa menších strán spolu komunikovať a vytvoriť účinnú bariéru liberalizmu.

V médiách sú zverejňované vyjadrenia politikov, kto by s kým vládol. S ktorými stranami si vy viete predstaviť spoluprácu?

So stranami, ktoré majú jasný odmietavý postoj k Istanbulskému dohovoru (ID).

Na druhej strane, s ktorými stranami by ste do koalície nikdy nevstúpili?

V politike platí nikdy nehovor nikdy, ale určite by to boli strany popierajúce hodnotové nastavenie nášho hnutia. No ktovie, či by sme niektorú z nich nepresvedčili o správnosti našej orientácie. Veď aj liberáli musia pochopiť, aký antropologický nezmysel nám vnucujú cez Istanbulský dohovor. Ide o to, ako sú zaviazané svojim donorom.

Zuzana Franková