ZDRAVIE: Na Slovensku je neplodná takmer pätina párov

Bratislava 13. marca (TASR/HSP)

Na Slovensku nemôže počať dieťa bez pomoci medicíny 15 až 20 percent párov. „Považujem to za pomerne vysoké číslo, ktoré sa bohužiaľ stále zvyšuje, s tým, že pribúda hlavne príčin zo strany mužov,“ povedal na dnešnom brífingu v Univerzitnej nemocnici Bratislava (UNB) hlavný odborník ministerstva zdravotníctva pre reprodukčnú medicínu a vedúci lekár Centra reprodukčnej medicíny UNB Martin Petrenko.

V deviatich špecializovaných slovenských centrách sa robí asi 3000 mimotelových oplodnení ročne. Priemerne je to výrazne menej ako v Európe. V Centre reprodukčnej medicíny UNB uskutočnia asi 20 mimotelových oplodnení mesačne s úspešnosťou okolo 40 percent. Pri niektorých takýchto tehotenstvách však ženy potratia. „Najdôležitejší parameter je tzv. take home baby rate, t. z. koľko mamičiek si so sebou vezme dieťa domov. A ten sa pohybuje okolo desať, desať až 15 percent,“ objasnil. Na Slovensku poisťovne platia tri pokusy mimotelového oplodnenia, v Česku podľa Petrenka poisťovne hradia štyri a diskutuje sa o piatich. “Aj od toho záleží, koľko ľudí si môže dovoliť podstúpiť asistovanú reprodukciu,” dodal.

Ivane Mackovej sa podarilo otehotnieť až na deviaty pokus mimotelového oplodnenia. „Mala som dve mimomaternicové tehotenstvá, nezostávalo nám nič iné, keďže mi boli zobraté obidva vajcovody. Trvalo to štyri roky, kým sa nám podarilo otehotnieť a to na deviaty pokus,“ povedala Macková, ktorá má dnes už dvojročnú dcéru.

Petrenko hovorí, že rast neplodnosti súvisí s tým, že ženy materstvo odkladajú na neskôr. „Keď chcú ženy rodiť vo veku 35, 40 rokov, pochopiteľne, majú nižšiu šancu na oplodnenie,“ podčiarkol lekár. Okrem toho na plodnosť vplýva aj stres a environmentálne vplyvy, ako žiarenie či rôzne chemické látky. Medzi hlavné príčiny neplodnosti u žien patrí nepriechodnosť vajíčkovodov spôsobená zápalmi, ochorenie s názvom endometrióza, neprítomnosť ovulácie či spomínaný vekový faktor. „Napríklad zápal slepého čreva môže u malých dievčatiek spôsobiť neplodnosť v budúcnosti, všetky zápaly ohrozujú ich plodnosť,“ upozornil lekár Centra reprodukčnej medicíny UNB Ladislav Maršík.

Vo vyše 50 percentách prípadov však ide o mužskú neplodnosť. Ak žena príde za gynekológom kvôli problémom s otehotnením, jeho prvou reakciou by malo byť vyšetrenie spermiogramu u muža, hovorí Maršík. „Muži veľmi neradi chodia na toto vyšetrenie, pritom je to veľmi jednoduché. Nemusia vedieť o tom, že majú problém so spermiogramom, ale ten problém môžu mať.“ Mužom radí, aby sa veľa nebicyklovali, nenosili tesné slipy či nohavice. Ženy aj muži by si mali dávať pozor na správnu životosprávu.

Na druhej strane, sa u nás potratí 13 000 ročne umelým potratom. Neplodné páry by si mohli takéto dieťa adoptovať a vyriešiť tak nie len svoju túžbu po dieťatku, ale aj problém, čo s takýmito “nechcenými deťmi”.

Etika dnes rieši aj veľmi vážny problém, čo s oplodnenými vajíčkami, ktoré sa nechávajú ako záloha a nakoniec sa pri mimomaternicovom oplodnení nepoužijú. Je to vlastne hotový život – človek, ktorý nedostane šancu sa rozvinúť.  Nejaký čas tieto oplodnené vajíčka držia v mrazničke a nakoniec spravidla likvidujú. V niektorých krajinách sa hromadia takéto oplodnené vajíčka v chladiacich zariadeniach a kompetentní nevedia vyriešiť tento vážny etický problém. Na jedno narodené dieťa z mimomaternicového oplodnenia pripadajú desiatky oplodnených vajíčok, ktoré sa nakoniec nepoužijú.