ZDRAVIE: Dnes sa vo Vysokých Tatrách začína Slovenský vakcinologický kongres

Bratislava/Vysoké Tatry 17. januára (TASR) – Lekári a iní odborníci, ktorí sa venujú očkovaniu a prevencii infekčných chorôb, sa stretnú po štvrtý raz na Slovenskom vakcinologickom kongrese vo Vysokých Tatrách v dňoch 17.-19. januára. V jednotlivých blokoch odznie počas troch dní 50 príspevkov, ktoré sa budú týkať očkovania nielen ako lekárskeho preventívneho výkonu a mnohých odborných aspektov s tým spojených, ale aj vakcinácie ako úspešného zdravotníckeho a celospoločenského programu.

Účastníci sa budú zaoberať celosvetovými trendmi zdravotníckej starostlivosti, vedy i výskumu a vývoja v oblasti problematiky prevencie, informovala novinárov v Bratislave v predvečer začatia kongresu predsedníčka Slovenskej epidemiologickej a vakcinologickej spoločnosti Zuzana Krištúfková. “Ak 20. storočie bolo nazývané aj storočím antibiotík, tak 21. storočie má byť storočím vakcín,” uviedla Krištúfková.

Ako ďalej informovala, program kongresu sa začne úvodnou prednáškou rektora Vysokej školy sv. Alžbety profesora Vladimíra Krčméryho o očkovaní v krajinách tretieho sveta. Ako pracovník kliniky a pedagóg má Krčméry blízky vzťah k prevencii. Ako prvý zaviedol pregraduálny študijný program verejného zdravotníctva na Slovensku a onedlho rozšíril svoje aktivity aj do zahraničia, najmä do rozvojových krajín.

Účastníci kongresu sa budú zaoberať aj aktuálnymi otázkami reakcií po očkovaní, problematikou prevencie závažných chorôb, ako sú meningokokové a pneumokokové ochorenia, očkovaním rizikových osôb, napríklad detí s vrodenou imunologickou poruchou, či pacientov s onkologickým ochorením a ďalších. “Okrem priamo medicínskych problémov sa odborníci budú zaoberať aj problematikou komunikácie očkovania smerom k verejnosti, čo je jedna z veľmi aktuálnych tém, keďže najmä v prostredí internetu sa aktivizovalo niekoľko ohnísk šíriacich zavádzajúce a nepravdivé informácie o očkovaní,” uviedla Krištúfková.

Zaujímavosťou na kongrese bude podľa nej aj prednáška epidemiologičky z Centra pre prevenciu a kontrolu chorôb v Rige Levy Kantsone, ktorá bude účastníkov informovať o nedávnej epidémii záškrtu (diftérie) v Lotyšsku. “Na Slovensku vďaka očkovaniu toho ochorenie nepoznáme, uspokojujeme sa, že nám už ani nehrozí, a pritom postihuje štáty Európskej únie. Epidémia v Lotyšsku sa objavila po tom, čo sa po rozpade Sovietskeho zväzu znížila zaočkovanosť proti tomuto ochoreniu,” pripomenula Krištúfková a dodala, že ešte v roku 2012 sa vyskytlo v uvedenej krajine osem ochorení a jedno úmrtie, pritom Lotyšsko je vyspelá krajina.

So záškrtom je spojená aj jedna zaujímavosť: Vôbec prvú Nobelovu cenu za medicínu, ktorá bola udelená v roku 1901, získal Emil von Behring (1851-1917) za vývoj antidifterického séra. Prvé pokusy s imunizáciou difterickým toxínom realizoval tento nemecký vedec na sklonku 80. rokov 19. storočia. Sérum, ktoré vyvinul, sa stalo základom pre ďalšie upravené séra, ktorými sa už v roku 1912 v Nemecku a 1914 v USA začalo aktívne imunizovať obyvateľstvo.