Po Japonsku a Korei je Taiwan, podľa českého europoslanca, ďalším dobrým príkladom ako zvládať boj s koronavírusom. Aj keď sa od začiatku predpokladalo, že pôjde o jednu z najpostihnutejších oblastí, ukázal sa pravý opak. Krajina navyše plánuje darovať niekoľko miliónov rúšok krajinám, ktoré sú postihnuté najviac. K dnešnému dňu (7.4) Taiwan hlási len niečo viac ako 370 nakazených a 5 mŕtvych.

Zdechovský v svojom blogu uvádza, že krajina zvláda boj s pandémiou COVID-19 preto, lebo sa tu dokázali poučiť z vývoja počas epidémie SARS v roku 2003, ktorá zastihla krajinu nepripravenú.

“Na Taiwane preto na epidémiu zareagovali prakticky okamžite, teda hneď po tom, čo sa objavili prvé správy o šírení neznámej choroby v Číne. Už 31. decembra minulého roka začali dôkladné kontroly a karanténa pre ľudí, čo prileteli z provincie Wu-chan. V januári potom začal Taiwan monitorovať všetkých, čo boli počas predchádzajúcich dvoch týždňov v spomínanom čínskom meste a prejavovali horúčku a symptómy infekcie horných dýchacích ciest. Ľudia boli testovaní na 26 známych patogénov, SARS či MERS a tí s pozitívnym výsledkom testu boli okamžite umiestnení do karantény a izolovaní od ostatných,” približuje prijaté opatrenia Zdechovský.

Dôležitým opatrením bolo to, že sa tamojšia vláda takmer okamžite snažila urobiť všetko preto, aby zabezpečila dostatočné množstvo rúšok a dezinfekčných prostriedkov. Koncom januára navyše zakázala vývoz rúšok, aby ich bol dostatok pre ich vlastných obyvateľov a neskôr tento zákaz predĺžila do konca apríla. “Rúška a politika karantény sa stali dvoma dôležitými prvkami taiwanského postupu v boji s infekciou. Už spomínaná skúsenosť so SARS viedla Taiwan k presvedčeniu, že rúško je v prípade pandémie účinným ochranným prostriedkom,” tvrdí Zdechovský.

Neskôr krajina zaviedla systém prídelu rúšok. Taiwanská vláda tiež uľahčila širokej verejnosti nákup chirurgických rúšok a vytvorila centralizovaný online systém. Dospelí si tak mohli zaobstarať tri rúška na týždeň a pre deti sa počítalo s desiatimi rúškami na dva týždne.

Stavili na domácu produkciu

Ďalším správnym krokom bolo, že taiwanská vláda vydala príkaz zvýšiť súkromnú výrobu rúšok,  kedy zohrala dôležitú úlohu aj pomoc armády. Vojaci boli nasadení priamo v továrňach. Zriadené bolo 62 ďalších výrobných liniek. Vďaka tomuto zapojeniu súkromných producentov sa Taiwanu podarilo už na začiatku marca zaistiť takmer na mesiac dopredu dostatok masiek a ochranných oblekov pre všetok svoj zdravotnícky personál. Podobne to platilo aj v prípade výroby dezinfekcie.

“Nevyhnutnou súčasťou vysporiadanie sa s pandémiou teda bolo vyrobiť dostatok ochranných pomôcok a zbaviť sa závislosti na cudzích výrobkoch,” konštatuje v blogu Zdechovský.

Múdra karanténa

Tamojšia vláda od 5. februára okrem iného zakázala vstup turistom z pevninskej Číny a 19. marca bol až na niekoľko výnimiek úplne zakázaný vstup všetkých cudzincov, okrem tých s povolením na pobyt. Všetci, ktorí sa vracajú z krajín postihnutých COVID-19 musí na 14 dní do karantény. V prípade prejavenia akýchkoľvek príznakov sú okamžite testovaní s tým, že výsledok je známy za niekoľko hodín.

Ako približuje Zdechovský, na zabezpečenie toho, aby repatrianti neopúšťali svoje domovy, spolupracuje vláda s miestnymi telefónnymi spoločnosti, ktoré sledujú ich mobilné telefóny. Tým, ktorí karanténu porušia, hrozí pokuta. Udržať ľudí v karanténe pomáhajú aj starostovia dedín, ktorí volajú každý deň, aby zistili, že tí, ktorí sú v karanténe, naozaj zostávajú doma. Dodávajú tiež ľuďom v karanténe jedlo a hygienické potreby.

Rozhodnutia založené na vedeckých poznatkoch

Zdechovský ďalej poukazuje na to, že taiwanský postup v boji s infekciou zahŕňa ešte ďalšie dva hlavné prvky: “prvým  sú opatrenia založené na vedeckých poznatkoch získaných príslušnými odborníkmi v oblasti medicíny. Druhým je získavanie dôvery a podpory verejnosti”.

Ukážkou, že na Taiwane sa dokázal udržať život z väčšej časti v normále, je skutočnosť, že školy tu boli na rozdiel od väčšiny ostatných krajín uzavreté len na relatívne krátku dobu. Nebolo treba prikročiť ani k zatváraniu podnikov, obchodov či obmedzovať pohyb pre všetkých. Deti chodia normálne do školy, dospelí chodia do práce a prakticky všetko môže za sprísnených hygienických podmienok fungovať.

V závere svojho blogu Zdechovský dodáva, že aj keď sa Taiwan snaží pomáhať ostatným krajinám a mohol by byť v súčasnej situácii nápomocný, má dosť sťaženú štartovaciu pozíciu, keďže nemôže byť členom WHO. Taktiež je tu podľa Zdechovského zjavná snaha ignorovať úspechy Taiwanu, a zároveň snaha vychvaľovať naopak komunistickú Čínu a mlčať o jej pochybeniach.