Záštitu nad Pamätným dňom holokaustu prevzal premiér Peter Pellegrini

Bratislava 8. septembra 2019 (SITA/HSP/Foto:SITA-Branislav Bibel)

Slávnostné kladenie vencov k Pamätníku holokaustu pri príležitosti Pamätného dňa obetí holokaustu a rasového násilia sa bude konať pod záštitou predsedu vlády SR Petra Pellegriniho

Na pietnej spomienke, ktorá bude v pondelok 9. septembra o 14:30 na Rybnom námestí v Bratislave, sa zúčastnia členovia vlády SR a veľvyslanci viacerých krajín. Kladením vencov vzdajú hold všetkým obetiam holokaustu. Agentúru SITA o tom informovala Stanislava Šikulová z Múzea židovskej kultúry v Bratislave.

Deň obetí holokaustu a rasového násilia si pripomíname 9. septembra. Holokaustom sa označuje systematické, štátom vykonávané prenasledovanie a hromadné vyvražďovanie etnických, náboženských či politických skupín počas druhej svetovej vojny, vykonávané nacistickým Nemeckom a jeho spojencami v rokoch 1933–1945. Najúčinnejším a najhroznejším prostriedkom nemeckého holokaustu boli vyhladzovacie tábory, kde sa hromadne popravovalo zastrelením, obesením a jedovatým plynom. Počas genocídy bolo vyvraždených okolo šesť miliónov Židov.

Deviateho septembra 1941 bol fašistickým Slovenským štátom prijatý zákon o právnom postavení Židov tzv. Židovský kódex. Toto zákonné nariadenie bolo vyvrcholením protižidovských zákonov a antisemitských zásahov proti Židom v každodennom živote už od vzniku tzv. Slovenského štátu. Zákon vymedzoval pojem Žid a bol založený na rasovom princípe.

“Okrem vymedzenia základných pojmov zákon v ďalších odsekoch prikazoval evidenciu Židov, obmedzenia týkajúce sa manželstva, vylúčenie Židov z volebného práva a z verejných funkcií či verejných služieb, ich nespôsobilosť k výkonu slobodných povolaní, k výkonu lekárskej, lekárnickej a zverolekárskej praxe. Zákon ďalej stanovil pracovnú povinnosť Židov, ktorej vyvrcholením bola nútená práca v koncentračných a pracovných táboroch na území Slovenska,” vysvetľuje Šikulová v tlačovej správe.

Zákon stanovil osobné a domové prehliadky, ktoré mohli byť u Židov vykonané aj bez písomného príkazu úradu alebo súdu, obmedzil ich listové tajomstvo, obmedzil ich v oblasti bydliska, spolkového a zhromažďovacieho práva, tlačovej slobody, vo veciach náboženstva a voľnosti nakladania s majetkom.

Zákon má spolu 270 paragrafov, ktoré zbavovali Židov občianskych práv do takej miery, že bola následne možná ich deportácia za hranice štátu, ich odovzdanie cudzej štátnej moci a ich likvidácia v koncentračných táboroch na území nacistického Nemecka, alebo ním okupovaných štátov. Na základe protižidovského zákonodarstva bolo v období Slovenského štátu zavraždených približne 77-tisíc slovenských Židov.

Pamätník holokaustu na Rybnom námestí v Bratislave, ktorého autorom je akademický sochár Milan Lukáč a architekti Peter a Lucia Žalmanovci, má názov Opustený dom pod Dávidovou hviezdou. Pamätník je symbolom násilných deportácií Židov do koncentračných táborov a zbúrania celej bratislavskej židovskej štvrte. Na mieste pamätníka stála v minulosti neologická synagóga, pamätník symbolizuje opustenosť domovov, do ktorých sa nikdy nevrátili Židia vyvraždení v koncentračných táboroch.

Dve reliéfne tabule na plastike znázorňujú podľa autora dvere, ale sú aj náznakom náhrobných kameňov. Na platniach sa premietajú vchádzajúce a vychádzajúce tiene – symboly tých, ktorí sa nevrátili, a tých, pre ktorých sa stal návrat skutočnosťou. Na dlažbe v okolí pamätníka je vyznačený obrys zbúranej neologickej synagógy a jej silueta je znázornená aj na protiľahlej stene.