Moskva 19. januára 2022 (HSP/Foto:Sputnik-Stringer)
Začiatkom tohto týždňa sa prepad európskych dlhových papierov zrýchlil. Týkal sa pôžičiek európskych štátov, Ruska a ešte vo väčšej miere Ukrajiny. Kolaps bol taký prudký, že ho agentúra Reuters označil priamo za krach. Uviedla RIA Novosti
Existuje veľa dôvodov na neistotu medzi investormi a finančnými špekulantmi. Nová vlna covid omikronu „útočí na celý svet“. Americký Federálny rezervný systém hovorí o ďalšom sprísňovaní menovej politiky. A rastúce napätie vo vzťahoch medzi Ruskom a Západom.
Napätie, ktoré je z väčšej časti vybičované práve na Západe. No pôvodcom majú byť údajné zámery Moskvy každú chvíľu „spáchať agresiu“ voči Ukrajine. Pravdou je, že ani vyjadrenia ruských predstaviteľov sa však tentoraz nevyznačujú prílišnou mierumilovnosťou. Práve v tejto súvislosti padajú ruské, ale najmä ukrajinské dlhopisy viac ako iné.
Ruská ekonomika to pocítila
Neobmedzuje sa to len na štátne dlhopisy. Napríklad počas štvrtkového a piatkového obchodovania minulý týždeň klesol ruský akciový trh o 40 miliárd dolárov. V prvom rade boli „zasiahnuté banky“. Keďže boli oznámené zámery Západu uvaliť na ne tie najprísnejšie sankcie namiesto odpojenia od systému SWIFT.
Akcie Sberbank klesli o 10,7 percenta a VTB o takmer 10 percent. Pokles pokračoval aj začiatkom tohto týždňa. Dňa 18. januára dokonca ruské burzy vykázali rekordný prepad. Utrpeli rôzne spoločnosti. Vrátane ťažby ropy a plynu či metalurgie.
Čo sa týka štátneho dlhu, ruské federálne dlhopisy minulý týždeň klesli približne o 2 percentá. Sadzby presiahli 9 percent ročne. Čo sa nestalo od augusta 2016. Začiatkom tohto týždňa dosiahli sadzby 9,5 percenta. Navyše ruské štátne dolárové eurobondy tiež klesli. Napríklad eurobondy so splatnosťou v roku 2047 klesli na minimá z júna 2019. Výnos vyskočil z 3,3 percenta na začiatku roka na takmer 4,5 percenta od decembra.
Všetko, čo sa deje, sa odráža aj vo výmennom kurze rubľa. Od začiatku roka klesol voči doláru zo 74 rubľov na 76,5. Dokonca prekonal hranicu 76,8.
Tieto straty však možno len ťažko nazvať dramatickými. Rubeľ voči doláru bol vlani v januári približne na rovnakej úrovni. Potom v marci až apríli bol kótovaný ešte nižšie.
Pokles cien akcií, najmä vzhľadom na rozsah ziskov, ktoré v roku 2021 dosiahli mnohí exportéri, najmä metalurgovia, ťažba ropy a plynu a súčasný stav svetových trhov, pravdepodobne nebude dlhodobý. Pokiaľ sa situácia úplne nezhorší.
Ani ruský verejný dlh nehlási „stav ohrozenia“. Zahraniční účastníci síce odstupujú od ruských eurobondov. To prirodzene zvyšuje ich výnos a teda aj náklady na nové možné zahraničné pôžičky.
Zároveň však zahraniční investori podľa ruskej centrálnej banky vlastnia eurobondy v hodnote len asi 20,5 miliardy amerických dolárov. A celý zahraničný dlh vo výške 59 miliárd USD na pozadí hrubého domáceho produktu 1,7 až 1,72 bilióna USD vyzerá veľmi „skromne“. Nehovoriac o tom, že samotná potreba získavania zahraničných pôžičiek zo strany štátu za súčasných okolností je pochybná. Domáci dlh je síce značný. V dolárovom vyjadrení asi 220 miliárd. No zahraničie z neho „vlastní“ menej ako pätinu.
Ukrajina je úplne iný príbeh
Tu nejde len o to, že „chudobný zomrie, kým bohatý iba schudne“.
Ukrajina sa čiastočne „nevinne“ a čiastočne vďaka západnej propagande ocitla v samom centre konfrontácie medzi Západom a Ruskom.
Ukrajina neustále prežíva ekonomickú krízu. Teraz ju prehlbujú energetické a politické problémy. Prezident Volodymyr Zelenskyj a jeho „skupina“ ich sami vyvolali. Tým, keď sa pokúsili zvýšiť svoju hodnotu pri snahe o prenasledovanie bývalého prezidenta Petra Porošenka. Pritom si narobili iba hanbu.
Ukrajinský štát je celkovo oveľa viac závislý od pôžičiek. Najmä od zahraničných. Zahraničný ukrajinský dlh sa veľkosťou takmer vyrovná ruskému. S prihliadnutím na časť domáceho dlhu v cudzej mene ho dokonca prevyšuje. Ukrajinská ekonomika je pritom deväťkrát menšia.
Sadzby, za ktoré Kyjev „láka“ zahraničné pôžičky, boli v posledných rokoch dva až trikrát vyššie ako ruské. Pričom aktuálne vyskočili pri „krátkych“ cenných papieroch na absolútny rekord 26,5 percent ročne v dolároch.
Výnos eurobondov s dlhšími splatnosťami stúpol na 13 až 16 percent. Riziko bankrotu rastie. Náklady na poistenie proti nesplácaniu sa tiež mnohonásobne zvýšili. Preskočili dokonca turecké. Hoci berieme do úvahy „špecifiká situácie v tureckej ekonomike“. Pohybujú sa na úrovni 6 až 7 percent.
To všetko znamená, že v zásade nikto nepožičia peniaze Kyjevu za trhových podmienok.
Ruské ministerstvo financií si môže dovoliť odmietnuť požičiavať za 9 až 9,5 percenta. No Ukrajinci musia „prijať“ aj cenu 12 až 13 percent. Sú nútení zvyšovať výnos domácich dlhopisov. No ani to im nemusí zaručiť, že im niekto požičia.
Zahraniční kupci sa z ukrajinského domáceho trhu pôžičiek postupne „plazia preč“. Jednoducho už pomaly neexistuje nikto, kto by chcel Ukrajine požičať. A rastúci ukrajinský rozpočtový dlh pritom treba nejako zaplatiť.
Akcie ukrajinských spoločností samozrejme tiež išli dole. To, čo Ukrajinu zachraňuje od úplného kolapsu je, že nemá burzu. Klesol aj kurz hrivny. Od začiatku roka dolár zdražel z 27,3 na 28,5 hrivny. Hoci ukrajinská národná banka v snahe spomaliť tento proces predala zo svojich skromných rezerv viac ako 700 miliónov dolárov od začiatku roka.
Ukrajina môže „padnúť“ bez jediného výstrelu
Jedným slovom. Prežitie Ukrajiny ohrozuje samotné vybičovanie hystérie zo strany Západu okolo „ruského útoku“. A ďalšie pokračovanie v rovnakom duchu môže v konečnom dôsledku viesť k bankrotu krajiny. A následnej katastrofe ukrajinskej ekonomiky.
A to sa zaobíde bez jediného „ruského výstrelu“. Krajinu takým spôsobom zničia samotní stvoritelia súčasného „projektu Ukrajina“. Uštipačne možno povedať, že sa možno týmto snaží Západ Ukrajinu nepriamo prinútiť, aby konečne dodržiavala Minské dohody ohľadom Donecka a Luhanska.
Valerij Michajlov