Môj profil 
Predplatné
Škandál okolo hidžábu
V januári úrady južného švédskeho mesta Skurup schválili zákaz na religiózne pokrývky ako burka, hidžáb či ďalšie, ktoré ukrývajú študentov a zamestnancov základných škôl a predškolských zariadení.
Rozhodnutie vyvolalo rozruch na verejnosti, niektorí ho podporili, ale boli aj odporcovia. Debata sa tak dostala do švédskej televízie, v jej programe Stretnutie diskutovali miestna stredopravá politička Umiernenej strany Loubna Stensåker Göranssonová, ktorá zákaz podporovala, a miestna učiteľka Naouel Aissaouiová, ktorá zastávala iný názor. Pritom obe ženy sú imigrantky a moslimky.
Göranssonová spojila nosenie hidžábu s nespravodlivosťou žien a religióznom naočkovaní a priznala sa, že je naštvaná z pohľadov na malé deti v závoji.
“Ak ťa to hnevá, odíď zo Skurup alebo zo Švédska. To je tiež moja krajina,” odpovedala Aissaouiová a obvinila svoju oponentku z rasizmu. Ale potom sa sama stala terčom mnohých kritických poznámok na švédskych sociálnych sieťach. Jedným z takýchto kritikov sa stal Luai Ahmed.
“Môže to byť najnepríjemnejší klip, aký som tento rok videl. Prisťahovalec v zásade hovorí všetkým Švédom: ‘Ste rasisti. Ak sa vám nepáči závoj na deťoch, môžete odísť’,”napísal Luai Ahmed a vyzval migrantov prispôsobiť sa.
Detta kan va det äckligaste klippet som jag har sett i år.
.I princip säger en invandrare till svenskar: “Ni är rasister. Om ni ogillar slöja på barn så kan ni flytta härifrån”.
Detta är INTE ditt land. Anpassa dig eller ÅK HEM, du och din medeltida religion.
Fan vad vidrigt. pic.twitter.com/vFByRGj7ah
— Luai Ahmed (@JustLuai) March 1, 2020
Polarizácia spoločnosti?
V komentári pre Sputnik International Luai Ahmed, ktorý sám prišiel do Švédska pred šiestimi rokmi, poznamenáva – vo švédskej spoločnosti existuje hlboká polarizácia, ktorá pramení zo skutočnosti, že sa v krajine snažia spoluexistovať dve rôzne kultúry.
“Polarizácia bola zahájená imigráciou. Ako príklad vždy uvádzam – ak do Jemenu príde milión Švédov, došlo by k rovnakému druhu polarizácie, ale jemenské obyvateľstvo by bolo oveľa agresívnejšie,” povedal.
Podľa neho Švédi nechcú, aby sa moslimovia “cítili na okraji spoločnosti”, ale chcú, aby “si uvedomili, že Švédsko je svetská spoločnosť a kresťanská krajina”. Podotýka však, že kvôli politickej korektnosti sa o tom veľa otvorene nediskutuje, a občas možno za politické nekorektné vyjadrenie dostať pokutu alebo prísť o zamestnanie, čo novinár opisuje ako “policajný dohľad nad názormi ľudí”.
Zároveň hovorí, že moslimovia, ktorí veria, že čelia rasizmu a xenofóbii, tlačia sami seba do extrému, a dodáva, že problém nie je v tom, že sú skutočne “odlišní”, ale “že sa líšia od noriem a zákonov Švédska”.
Novinár si myslí, že by Švédi už nemali zametať svoj migračný problém pod koberec, pretože spoločnosť sa stále viac polarizuje kvôli etnickým, náboženským a kultúrnym rozdielom.
“Dnes (Švédi) kvôli globalizácii a masovému prisťahovalectvu dosiahli bod, kde je potrebné tieto problémy prerokúvať a riešiť,” uzatvára Ahmed.
Migranti vo Švédsku
Najväčší počet migrantov Švédsko prijalo v roku 2015 – okolo 160 tisíc ľudí, väčšina z nich pochádzala z arabských štátov. V nasledujúcich rokoch tento počet bol menší – 29 tisíc v roku 2016, 26 tisíc v roku 2017 a 21 tisíc v roku 2018. Celkový počet obyvateľov Švédka je okolo 10 miliónov.
.jpg)
