Zala: Moslimovia v EÚ musia žiť na princípe právneho štátu, nie kmeňového práva

Brusel 5. marca 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

Zala uviedol, že hrozba spojená s aktivitami a filozofiou Islamského štátu nie je pre Európu nič nové

Hrozby, ktoré Európska únia pociťuje zo strany Islamského štátu (IS), ktorý sa netají túžbou po dobývaní nových území a pôsobí ako magnet pre radikalizáciu mladých moslimov v Európe, nie je podľa slovenského europoslanca Borisa Zalu (Smer-SD) nič nové pod slnkom.

Poslanec, ktorý je v Európskom parlamente členom Výboru pre zahraničnú politiku a Podvýboru pre ľudské práva, pre TASR uviedol, že hrozba spojená s aktivitami a filozofiou Islamského štátu nie je pre Európu nič nové. “Nezabudnime na al-Káidu, útoky veľkého rozsahu v Londýne, Madride a inde, ešte v prvom desaťročí tohto storočia,” pripomenul Zala.

Poslanec tvrdí, že recept je v podstate jednoduchý: všetky komunity a organizácie bez výnimky, teda aj tie moslimské, musia podliehať zákonom. Netreba žiadne výnimky pre rôzne náboženstvá či ich špeciálne praktiky. To podľa neho platí aj pre rôzne kresťanské cirkvi.

V druhom rade musí EÚ sprísniť svoju imigračnú politiku v tom zmysle, že každý prišelec musí rešpektovať občianske princípy a právo. A opäť bez výnimiek. “Z hľadiska teroristických hrozieb si to vyžaduje nielen kooperáciu spravodajských a policajných zložiek, ale jednotnú európsku spravodajskú službu,” domnieva sa poslanec.

V súvislosti s názormi, že imigrácia, ktorej je európsky kontinent vystavený, je pre nás zároveň obohatením, ale aj hrozbou, Zala uviedol, že to treba vnímať v širšom kontexte, dôležité je však zabrániť vytváraniu enkláv, kde platia iné hodnoty ako tie, na ktorých je štát, ktorý prijal imigrantov, založený. Spresnil, že nie je to iba otázka zaradenia sa do “väčšinovej spoločnosti”, ale najmä prijímanie pravidiel a zákonov štátu. Takisto bez výnimiek.

“Ak chcú turecká, marocká či pakistanská komunita žiť pokope, je to v poriadku, ale na princípoch právneho štátu, a nie na kmeňovom zvykovom práve,” upozornil Zala. Dodal, že spomenul tieto komunity aj preto, že ľudia sa v nich nezdružujú podľa toho, že sú moslimovia, ale aj podľa kmeňového pôvodu.

Poslanec tvrdí, že každý štát, ktorý čelí problematike prisťahovalectva, ak chce mať legálnych imigrantov, tak musí vytvoriť podmienky na ich “zobčanštenie”, čiže zabezpečiť ich znalosť základných pravidiel spolužitia. A tiež represie voči tým, čo po takomto zaškolení tieto pravidlá nechcú rešpektovať.

Ak sa chce Európa ubrániť pred “dovozom” a presadzovaním zvykov a tradícií, ako sú zahaľovanie žien, ženská obriezka, vraždy zo cti či krvná pomsta, alebo pred požiadavkami niektorých radikálnych skupín na zavedenie šaríe, či v menšom meradle pred presadzovaním iba halal stravy v školských jedálňach len preto, že do školy chodia aj moslimské deti, je podľa Zalu odpoveď jasná.

“V tom, v čom sa Európa líši od iných kultúr, je sekularita štátu. Prísne oddelenie náboženských tradícií a hodnôt od štátnej politiky. Na tejto báze vznikol moderný právny štát v zápase s katolicizmom,” pripomenul poslanec. Spresnil, že civilný, nenáboženský charakter štátu je základom všetkých slobôd, čo dnes v Európe musí platiť aj pre moslimské spoločenstvá.

Kapitola sama o sebe sú podľa neho ľudské práva. Ich univerzálnosť nepripúšťa, aby akékoľvek spoločenstvo pestovalo praktiky, ktoré sú v protiklade s ľudskými právami. Všetky takéto praktiky musia byť zakázané, čiže nielen ženská, ale aj mužská obriezka, ktorú možno vnímať ako poškodenie tela v detskom veku a okrem moslimov ju praktizujú aj ortodoxní židia. “Migranti nám sami pripomínajú, že hodnoty, na ktorých stojí demokratický štát, sa musia uplatňovať bez výnimiek voči každému,” uviedol v závere slovenský poslanec.

mž