Zákon o slobode médií v skutočnosti slúži ako cenzúra. Cieľom sú hlavne Maďarsko a Poľsko

Brusel 12. júla 2023 (HSP/Spiked/Foto:Twitter)

Zákon Európskej únie (EÚ) o “slobode médií” je ďalším slabo skrývaným ťažením proti Poľsku a Maďarsku, informuje politický magazín Spiked

Európsky zákon o slobode médií (EMFA) sa na prvý pohľad javí ako dôstojný právny predpis. Jeho cieľom je údajne vytvoriť nezávislejšie a transparentnejšie médiá. A kto by proti tomu mohol namietať?

Krížová výprava EÚ proti Poľsku a Maďarsku

V skutočnosti však EMFA nie je o slobode alebo pluralite médií. Je to skôr figový list pre krížovú výpravu EÚ proti Poľsku a Maďarsku, národom, s ktorými má oligarchia EÚ dlhodobo problém. Brusel teraz trvá na tom, že predstavujú jedinečné riziko pre slobodu médií v Európe.

Keď bola EMFA v septembri 2022 prvýkrát navrhnutá, bolo to na pozadí šírenia strachu z údajnej krízy demokracie v strednej Európe. Podpredsedníčka Európskej komisie pre “hodnoty a transparentnosť” Věra Jourová, keď hovorila o EMFA, výslovne spomenula Maďarsko: “Verím, že zákon o slobode médií by mohol mať vplyv na správanie (členských štátov) vrátane Maďarska.

EÚ tvrdí, že je znepokojená mediálnymi monopolmi v krajinách ako Poľsko a Maďarsko. Brusel je však zjavne pokojný, pokiaľ ide o mediálne monopoly v iných členských štátoch EÚ.

Podľa Monitoru plurality médií (MPM) neexistuje v Európe žiadna krajina bez ohrozenia. S podobnými zisteniami prišla aj nedávna správa, ktorú vypracovala Únia občianskych slobôd pre Európu (Liberties). Zistilo sa v nej, že “silná koncentrácia vlastníkov médií pretrváva a predstavuje významné riziko pre pluralitu médií” vo väčšine krajín EÚ. Napriek tomu Brusel neustále vyzdvihuje Poľsko a Maďarsko ako krajiny, ktoré predstavujú osobitnú hrozbu pre slobodu médií.

Dokument Liberties uvádza zoznam krajín, v ktorých sú novinári najviac vystavení riziku fyzických a verbálnych útokov. Patrí medzi ne Belgicko, Chorvátsko, Francúzsko, Nemecko, Holandsko a Írsko. Poľsko a Maďarsko na tomto zozname chýbajú.

Správa tiež naznačuje, že obmedzovanie slobody informácií je problémom celej EÚ. Podobne sú v členských štátoch bežné aj žaloby, ktorých cieľom je umlčať kritickú žurnalistiku, tzv. strategické žaloby proti účasti verejnosti (SLAPP).

Je zrejmé, že Poľsko a Maďarsko nie sú jediné členské štáty, ktoré majú problém so slobodou médií. Prečo sú teda vždy považované za najväčších zloduchov?

Cenzúra z Bruselu

Odpoveď má len málo spoločného s pluralitou médií a všetko súvisí s politickou orientáciou médií v týchto krajinách. Inými slovami, poľské a maďarské médiá majú tendenciu byť nacionalistické, konzervatívne a rozhodne proti progresívne. Tieto názory sú pre EÚ protivné.

Tvrdenia EÚ, že sa zasadzuje za slobodu prejavu, sú prázdne. Sloboda prejavu v Európe je už dlho ohrozená zákonmi, ktoré sa okrem iného snažia cenzurovať “nenávistné prejavy,” popieranie holokaustu a “podnecovanie k násiliu.” Napriek tomu Brusel nikdy nenamietal proti žiadnemu z týchto zákonov.

A samotná EÚ je čoraz cenzúrnejšia. Vezmime si napríklad jej autoritatívny zákon o digitálnych službách, ktorý bol schválený minulý rok a ktorého cieľom je regulovať online prejavy.

EÚ tiež zavádza právne predpisy na reguláciu politickej reklamy. Ide o základné časti širšieho pokusu Európskej komisie o kontrolu prejavov a politických aktivít, a to všetko pod zámienkou boja proti “nenávistným prejavom” a “dezinformáciám.”

Proti národnej suverenite

Nekončiaca križiacka výprava proti Poľsku a Maďarsku spočíva v tom, že Brusel nemôže tolerovať vlády, ktoré sa stavajú za národnú suverenitu alebo idú proti liberálnej agende a ideológii. Tieto národy sú odhodlané poskytnúť alternatívu ku kultúrnym hodnotám elít EÚ, čo vyvolalo hnev Bruselu a jeho partnerov, ktorí sa obávajú, že by ich mohli nasledovať aj ďalšie národy.

Súčasťou návrhu EMFA je návrh na zriadenie novej Európskej rady pre mediálne služby. Tá by nahradila existujúcu Európsku skupinu regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA). V skutočnosti by tak EÚ získala priamy vplyv na mediálne prostredie členských štátov. Táto snaha o centralizáciu kontroly médií z národných vlád do Bruselu odhaľuje politické zámery, ktoré stoja za týmto zákonom.

Toto všetko je ďalším príkladom autoritárskeho impulzu EÚ kontrolovať politiku členských štátov. Spôsob, akým EÚ používa pojem “pluralita médií”, je akýmsi orwellovským dvojzmyslom. Znamená opak toho, čo naznačuje. EÚ nechce pluralizmus. Chce sústrediť moc v Bruseli. Nechce slobodu. Chce obmedziť slobodu prejavu a zaviesť technokratické hodnoty zhora. A to všetko chce robiť bez akejkoľvek verejnej diskusie alebo zodpovednosti.

EMFA neurobí nič na ochranu slobody médií v Európe. Práve naopak. Iba posilní moc Bruselu nad médiami a politickou diskusiou. Každý, kto skutočne verí v slobodu a pluralitu médií, by mal byť proti nej.