Zákaz tzv. kazítok sa zavádzať nebude, Martvoň a Brixi návrh stiahli

Poslanci chceli zakázať vložiť do výrobku súčasť, ktorá môže spôsobiť skrátenie životnosti výrobku či jeho nefunkčnosť

20. 05. 2015 | Ekonomika | 4 min. čítania | 0 komentárov |

Na archívnej snímke poslanci vpravo Otto Brixi (SMER-SD) a Anton Martvoň (SMER-SD)

Bratislava 20. mája 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

▶ ❚❚ ↻

Zákaz pre výrobcov, dovozcov, dodávateľov a predávajúcich upraviť výrobok tak, že sa cielene zníži jeho kvalita alebo skráti životnosť, sa zavádzať nebude. Navrhovatelia novely zákona o ochrane spotrebiteľa Otto Brixi a Anton Martvoň (obaja Smer-SD) dnes krátko pred hlasovaním svoj návrh o tzv. kazítkach stiahli.

Poslanci chceli zakázať vložiť do výrobku súčasť, ktorá môže spôsobiť skrátenie životnosti výrobku či jeho nefunkčnosť, prípadne vznik chyby, ku ktorej by nedošlo, keby výrobok nebol takto upravený. “Týmto návrhom chceme postihnúť praktiky evidované v niektorých členských štátoch EÚ a založené na zakomponovaní tzv. kazítok do výrobkov. Tie majú spôsobiť, že produkt po istom čase alebo inom zásahu (napríklad softvérovom) stratí svoje vlastnosti a stane sa chybným spravidla krátko po uplynutí záručnej doby,” vysvetľovali Brixi a Martvoň.

Opozícia návrh zákona kritizovala. “Trh sa začal správať tak, že veci, ktoré vydržia menej, sa predávajú viac ako tie, čo vydržia dlhšie. Túžba ľudí vlastniť niečo nové je totiž väčšia, ako vlastniť niečo kvalitné,” povedal poslanec Martin Poliačik (SaS). Podľa jeho slov predkladatelia zákona nedokázali úmysel kaziť veci zvnútra. “Dokázali, že trh sa začal správať inak. Ľudia chcú mať veci kratšie, lebo stále ich chcú mať modernejšie,” tvrdil Poliačik.

Brixi Poliačika upozornil, že nejde o to, či kazítka sú, alebo nie sú. “Bavíme sa o preventívnej legislatívnej ochrane. Ako mladí ľudia hovoríme o tom, aký by mal byť preventívny charakter ochrany spotrebiteľa. Aby sa kazítka nedávali do výrobkov a ak sa dávajú, aby sa nedistribuovali. Zákon nemá nikoho šikanovať, jeho cieľom je pripraviť mechanizmus, aby k nápadom umiestňovať kazítka ani nedochádzalo,” zdôraznil.

Podpredseda NR SR Miroslav Číž (Smer-SD) zase vnímal novelu ako zvyšovanie priestoru na ochranu spotrebiteľa. “Tieto tendencie na trhu sú a je otázka, do akej miery má do toho vstupovať štát a čo ponechať na trh. Zámerom zákona je, aby sa to len posudzovalo, či tam niečo je, alebo nie. Na druhej strane občan, ktorý sa cíti poškodený, sa bude môcť obrátiť na príslušné orgány,” povedal na obranu zákona Číž s tým, že fenomén kazítok je intenzívne diskutovaný vo svetových médiách, pričom cesta, ktorú zvolili Martvoň a Brixi, je veľmi jemná.

Jozef Viskupič (OĽaNO) však nesúhlasil. “V návrhu nie je žiaden mechanizmus, ako to posudzovať. Je tam len veta, že sa to zakazuje. Je to ako trhať fialky dynamitom,” upozornil. Samotná novela totiž obsahovala len dve vety: “Výrobca, dovozca, dodávateľ a predávajúci nesmú do výrobku integrovať súčasť, ktorá spôsobí, alebo môže spôsobiť skrátenie životnosti výrobku alebo jeho nefunkčnosť, prípadne vznik chyby výrobku, ktorá by nevznikla, keby výrobok neobsahoval túto súčasť. Porušenie tejto povinnosti sa považuje za osobitne závažné porušenie povinnosti.”

O výskyte tzv. kazítok vo výrobkoch nemá vedomosť ani Slovenská obchodná inšpekcia (SOI). Povedal to zastupujúci minister hospodárstva Peter Kažimír (Smer-SD). “SOI do dnešného dňa nedostala žiadny spotrebiteľský podnet na uvedenú tému a ani pri doterajšej činnosti skúšok bezpečnosti výrobkov nezískala vedomosť o existencii tzv. kazítok v žiadnom sortimente výrobkov,” uviedol minulý týždeň Kažimír. Dodal, že ani laboratóriá, ktoré vykonávali skúšky, neupozornili SOI na existenciu podozrivých súčiastok v ktoromkoľvek nepotravinovom sortimente.

Kažimír však priznal, že tieto praktiky už evidujú v niektorých členských štátoch EÚ. Napríklad vo Francúzsku túto problematiku upravili v rámci trestného práva. “Táto úprava má najmä preventívny charakter a spadá do oblasti ochrany ekonomických záujmov spotrebiteľa,” upozornil.

Pošlite nám tip

NAŽIVO

Rusko zaznamenalo prudký nárast leteckých incidentov, pretože pre západné sankcie má obmedzený prístup k náhradným dielom pre lietadlá zahraničnej výroby. Ruské letecké spoločnosti nahlásili od januára do konca novembra viac ako 800 porúch, ktoré viedli ku zrušeniu letov alebo núdzovým pristátiam.