Zahraničná politika alebo ideologická servilita SR

Bratislava 30. januára 2020 (HSP/Foto:TASR-Jaroslav Novák )

Po tradičnom povinnom ideologickom konštatovaní o proatlantickej orientácii či úspechoch SR v oblasti byrokratického predsedníctva SR v medzinárodných organizáciách sa prešlo k niektorým skutočným problémom zahraničnej politiky SR. Cséfalvayová konštatovala, že programové vyhlásenie vlády bolo dobré, ale následne sa viackrát vláda odklonila od tohto dokumentu

Výsledkom čoho je, že SR nemá schválenú bezpečnostnú a obrannú stratégiu, hoci tam podľa nej neboli žiadne odborné „výtky“ ani prekážky. Podľa nej sme v uplynulom období videli „klaňačky Kremľu“, čím myslela na štátne návštevy predsedu NR SR Danka v Rusku, ktorý sa ešte nestačil pomodliť vo Fatime, a už sa zázračne práve pred voľbami zjavili na mediálnej scéne nahrávky s istou Zsuzsovou. Je však verejne známe, že dokument, ktorý obsahuje prinajmenšom nediplomatické označenie strategického globálneho hráča, z územia ktorého na Slovensko prúdi energia (plyn), bez ktorej SR nevie existovať, by schválil len zaslepený ideologický primitív.

Cséfalvayová nezabudla pochváliť MZV na čele s ministrom v demisii, ktorý evidentne zastupuje záujmy určitých ideologických skupín vo svete, avšak je oprávnenou otázkou ako zastupuje záujmy SR vo svete? Ideologické frázy konštruktívnom a spoľahlivom partnerovi vyzneli infantilne, keď sa reálne človek pozrie na kroky politických reprezentantov SR na európskych fórach, kde by mali tvrdo, ale diplomaticky presadzovať záujmy SR a jej občanov.

Blanár konštatoval, že v zahraničnej politike vraj držíme „laťku“ vysoko a dlhodobo. Povinné frázy o predsedníctve EU,  VZ a OBSE ktorými chcel vylepšiť obraz u voličov Smeru neprekvapili. Prekvapivo  naznačil, že SR vraj priniesla nové témy ako migrácia, čo je obyčajná lož, lebo migrácia je jednou z najdôležitejších  tém EU už niekoľko rokov (od 1995 o čom svedčia dokumenty EU, ktoré nie veľmi občania SR a EU poznajú). Podľa neho je migrácia  dôležitou témou volieb, čo je iste pravda, ktorá má väčší význam ako sa slovenským voličom zdá. Povinne poukázal  na členstvo v EU a v NATO a ich význam, čo robí skoro každý politik, ktorý nevie, čo iné by povedal.

Pozitívne možno hodnotiť jeho tézu, že je dôležité rozvíjať dobré vzťahy na všetky svetové strany, a že SR má záujem aby SR mala dobré vzťahy so všetkými partnermi. Je však otázkou, ako k týmto dobrým vzťahom prispievajú sankcie EU voči Rusku, ku ktorým sa SR prihlásila veľmi ochotne.  Blanár poukázal na to, že SR je za dodržiavanie medzinárodného práva, pričom jasne skritizoval popravu Sulejmáního ako významného predstaviteľa Iránu. Rozumne poukázal na reálne a pálčivé problémy či výzvy, ako pásmo pretrvávajúcej nestability na hraniciach EU, ozbrojené konflikty v susedstve EU, ktoré sú zdrojom masovej migrácie a medzinárodného terorizmu, porušovanie noriem a princípov medzinárodného práva, princípov povojnovej architektúry Európy, tradičné a nové hybridné formy hrozieb a snahy o oslabovanie národných štátnych záujmov a identity.

To, čo povedal Blanár, sa očividne nepáčilo Klusovi, ktorý si počas jeho slov usilovne robil poznámky. Klus konštatoval, že on nehlasoval za programové vyhlásenie vlády, čo nikoho neprekvapilo. Podľa Klusa práve prijatie novej bezpečnostnej stratégie sa nepodarilo (v NR SR)  a to je to najpodstatnejšie.   Jemu stále nie je jasné, čo sa myslí diplomaciou na štyri svetové strany, lebo on nevie aké vzťahy by mali mať so severom a s juhom ale tuší, že sa za tým skrýva akási vyváženosť medzi západom a východom, ale tam sme podľa neho zlyhávali.

Nuž Klusovi treba vysvetliť, že na kto je na sever a na juh od hraníc SR, a že jeho tušenie o vyváženosti medzi východom a západom, v kontexte jeho vyjadrenia o „severe a juhu“ je z hľadiska geografie prejavom elementárnej neznalosti, o ktorej už vie i verejnosť. Ak by mlčal, tak by sa o jeho geografickej neznalosti nevedelo. To, že okamžite spochybnil zahraničnú politiku SR, lebo vraj nevie aká vyváženosť, keď Danko bol 5 krát v Moskve ani raz na Ukrajine, len dokladuje jeho neznalosť ohľadne zahraničnej politiky a bolestnej reality na Ukrajine, kde sú neprijateľné ideologické tendencie, ktoré nemožno brať na ľahkú váhu. V skutočnosti jeho tendenčné porovnanie o dôležitosti suseda, ktorým je Ukrajina, s Ruskom, vyznieva skutočne úsmevne, lebo účelovosť jeho „úvah“ je evidentná.

Samozrejme mu vadilo, že niektorí poslanci NR SR hovorili o spojencoch USA ako o teroristickej krajine, a že to nie je vhodné a správne. Otázkou je, keby presne rovnaké kroky urobilo Rusko (prípad USA a vražda Sulejmáního v Iraku) ako by to Klus pomenoval?  Podľa neho sa zásadné porušenie medzinárodného práva  – anexia Krymu taktne obchádza, pričom namiesto, aby sa zastali nášho suseda a priateľa (ktorý spôsobil svojho času plynovú krízu, lebo kradol plyn, ktorý verejne schvaľuje neonacistických „hrdinov“ z minulosti, prípad Odesa, strieľanie do vlastných občanov…atď.) tak kritizujú sankcie. Pred voľbami je tak vidieť, akú spravodlivosť majú na mysli predstavitelia SaS, keď ju sľubujú občanom: jednoznačne ideologickú a selektívnu.

Sankcie sa vraj zrušia (veľmi radi) až keď sa Krym vráti tomu, komu patrí, a to je podľa neho Ukrajina (história je tiež zaujímavým faktorom toho, komu a prečo patrí Krym). Bolo by dobré, bez ohľadu na to, čo si môžeme myslieť o situácii ohľadne Krymu, aby Klus sadol do lietadla a odletel na Krym, a aby sa aspoň dva týždne rozprával s ľuďmi rôznych vyznaní, politických názorov, rôznej etnicity atď.,  čo chcú oni sami. Slovensko vraj stratilo konsenzus v oblasti zahraničnopilitickej oblasti ale sú tu i pozitíva, ako pozitívne predsedníctva. Nezískali sme nič z pozícií, to nie je  diplomatický úspech,  a je slabá až macošská politika voči krajanom žijúcim v zahraničí (občianstvo SR a jeho strata). Problém je podľa neho i voľba zo zahraničia.

Reagoval Paška, ktorý povedal, že Ukrajina  a Rusko je veľký rozdiel, pričom poukázal aj na hospodárske pomery na Ukrajine ako aj na politické procesy, pomocou ktorých sa situácia rieši na medzinárodnej úrovni. Ukrajina je podľa neho vážny problém, ale neprináša priestor pre obchod, lebo je rozvrátená ekonomika. Upozornil, že iné krajiny západnej Európy čulo obchodujú, pričom SR je z hľadiska obchodu s Ruskom veľmi v zlej situácii a bol to podľa neho práve Danko, ktorý chcel zlepšiť vzájomný obchod.

Treba na všetky strany udržiavať dobré vzťahy v oblastiach ako je obchod, diplomacia, treba ísť na východ (Rusko, Čína), kde sú otvorené veľké možnosti a SR sa nemá zrieknuť týchto možností. Poukázal na činnosť Lajčáka (rokovania a základne) , ktorú mnohí občania vnímali kriticky, lebo každý súdny človek vie, že v prípade konfliktu s Ruskom sú základne USA a NATO v strednej Európe primárnym vojenským  terčom (odhliadnuc od toho, že NATO sa podľa dohody nemalo rozširovať smerom na východ). Slovensko má budovať vzťahy, aby bola perspektíva a bezpečnosť, pričom konštatoval, že žiadne cudzie vojská neprídu a žiadna základňa nebude, že dohoda o tom bola, ale Lajčák porušil konsenzus z minulosti. Otvorili sa rokovania s USA, ak ide o budovanie základní, pričom sa spomenul  USA a ich vojenský rozpočet, ako aj možné dve základne v SR, a to bez súhlasu NR SR.

Blanár v diskusii povedal, že  Smer odmieta základne (a ich vlastný minister ZV o nich rokuje!), že ak niekto poruší medzinárodne právo, treba to pomenovať, čo je iste správne: pravdivo klasifikovať medzinárodné kroky jednotlivých štátov. Zdôraznil, že SR  musí dbať na dodržiavanie práva, predsedníctvo EU bolo dôležité, lebo sa za pomoci krajín V4 odmietli kvóty, a ponúkli tzv. flexibilnú solidaritu. Čiže situácia sa podľa neho nerieši tak, ako opakovane hovorí  Kiska, že SR môže prijať niekoľko tisíc migrantov, ale situáciu treba riešiť v krajinách kde vznikla, v čom má iste pravdu.

Csefalvayová zaperlila názorom, že  dohoda neznamená prítomnosť vojsk USA, a že americkí  vojaci sú tu aj dnes, a že aj ruskí vojaci sú na Slovensku (avšak treba poukázať na fakt, že opravy ruských lietadiel zabezpečujú technici ruskej armády a nie nejaké bojové ozbrojené jednotky). Čo však dosiahlo vrchol hlúposti, bolo jej „odborné“  tvrdenie, že vraj americké stíhačky nemajú ako pristáť, že ich nebude mať kto pilotovať, ani ich nebude kde zaparkovať, a tomu má vraj pomôcť dohoda s USA.

Zdôraznila, že  nikým nemáme konflikty, máme spojencov v  EU a NATO, ale že všetky štyri strany nemusia byt prioritou. Nezabudla spochybniť ideu všeslovanskej vzájomnosti  a že to je historický romantizmus, pričom sa odvolala na názor Dulebu, čím chcela dodať svojmu vlastnému presvedčeniu a postoju dôveryhodnosť. Klus zopakoval frázy o tom, že  bezpečnosť SR zabezpečuje NATO (ako sa v histórii zachovali niektorí členovia NATO v čase, keď ešte NATO neexistovalo, akosi ignoroval, hoci to môže mnohé naznačovať i do budúcnosti), a s radosťou poukázal na to, že je tu hybridná vojna Ruska,  sú tu iné priority pre SR.

K téme Brexit nezaznelo žiadne podstatné posolstvo, čiže nič čo by stálo za zmienku ani z hľadiska slovenských občanov, ktorí žijú a pracujú vo Veľkej Británii. Okrem Klusových fabulácií, vzbudzujúcich súcit, diskutujúci zopakovali všeobecne známe frázy o tom, čo sa asi bude riešiť v najbližších rokoch. Oveľa väčší problém, ktorý viackrát zdôraznil Blanár, je migrácia aj v budúcnosti, ktorý budeme musieť riešiť. Cséfalvayová ako ideologicky vyhranená, podporuje čoraz väčšiu integráciu cez bankovú úniu a dobudovanie finančných mechanizmov, ktoré vraj budú ochranou eura a členov EU.

Klus reagoval na problém  migrácie, keď povedal, že nikdy sa nedá vylúčit, ale že sa tu nemôžu potulovať milióny migrantov bez preverenia, ale v budúcnosti budú dôležití klimatický utečenci napr. z Egypta. Povedal, že vraj sa EU poučila, a posilnil sa Frontex, čo je v rozpore s realitou v Grécku, Taliansku a Španielsku, ktoré trpia pod návalom migrantov, pričom ani na Balkáne nie je situácia lepšia. Klus však fabuloval o riešeniach, ktoré nikdy nefungovali nikde v Európe. Tu je správne pripomenúť, že Klusova strana (SaS) chce byť koaličným partnerom Kiskovej strany, ktorý sa opakovane vyjadril o potrebe solidarity s migrantami, a preto je potrebné vnímať jeho tvrdenia s veľkou rezervou a opatrnosťou.

Opäť zaperlila Cséfalvayová, keď tvrdila, že téma migrácie sa sprofanovala a spolitizovala, pričom infantilne porovnávala mimoeurópskych migrantov so slovenskými migrantami, ktorí cestujú za prácou alebo kvôli prežitiu žijú a pracujú v krajinách EU, pričom sa snažila presvedčiť ostatných, že migranti nie sú najmä hordy mladých mužov, ktorí idú za sociálnymi dávkami. Klus a Cséfalvayová by zjavne potrebovali exkurziu po krajinách južnej Európy aby videli realitu života európskeho obyvateľstva, ktoré je kultúrne a civilizačne obohacované migrantami z Ázie a Afriky. Reálne by videli v praxi multikultúrny dialóg a jeho reálne dôsledky na všetky medziľudské vzťahy v spoločnosti. Posolstvo voličom je jasné. Blanár a Paška prezentovali skôr politický realizmus, a Cséfalvayová s Klusom skôr ideologickú propagandu.

René Balák