Medzinárodné spoločenstvo však počas poslednej návštevy indického premiéra Naréndru Módího takmer nezaznamenalo odraz takejto politiky. Indická náboženská sloboda už dlhší čas znepokojuje USA. Pred návštevou zaslalo 70 senátorov a kongresmanov aj dvojstranný list, v ktorom vyzvali prezidenta Bidena, aby pri stretnutí s indickým premiérom Naréndrom Módím diskutoval o potrebe chrániť ľudské práva a demokratické hodnoty v Indii. Senátori tiež bojkotovali Módího prejav v Kongrese kvôli obavám o ľudské práva. Biden však na list nedbal a rozhodol sa túto záležitosť ignorovať, čo nás vedie k ďalšej otázke, či senátori a kongresmani nestrácajú hlas ministerstva zahraničných vecí?

Svet plný problémov

Takmer neexistuje krajina alebo národ, ktorý by nemal problémy súvisiace s ľudskými právami alebo demokraciou. Pojem demokracie a ľudských práv sa mení v rôznych priestoroch a kultúrach, ale nikdy nebol spolitizovaný. Napríklad USA majú vážny problém so zbraňami, ktoré každoročne zabijú tisíce ľudí. Mnohé západné krajiny trpia rasizmom, zločinmi z nenávisti a nadradenosťou bielej rasy. Na Západe sa tiež vyostrili protiimigrantské nálady.

Mimo Západu mnohé krajiny trpia demokratickým ústupom, hrubým násilím a popieraním práv v mnohých podobách. Odopieranie volebného práva, brutálne zásahy, násilné zmiznutia, mimosúdne popravy, vylúčenie menšín, zabíjanie a politické násilie sú niektoré z foriem porušovania ľudských práv a demokratického ústupu, ktoré pretrvávajú v súčasnosti.

V rámci liberálnych medzinárodných noriem však globálne dozorné orgány a aktivisti za práva upozorňovali na obavy a vykonávali obhajobu a krajiny a globálni lídri predpisovali a ponúkali pomoc pri riešení týchto problémov. V konečnom dôsledku zodpovednosť za riešenie problémov nesie štát, vláda a jej obyvatelia, a to vďaka vestfálskym normám suverenity a deklarácii OSN o sebaurčení.

Diplomacia USA v oblasti ľudských práv

Od nástupu Bidenovej administratívy Biden po prvýkrát začlenil ľudské práva a demokraciu do zahraničnej politiky. Možno je to tiež prvýkrát v histórii ľudstva, keď sa ľudské práva a demokracia stali ústredným bodom zahraničnej politiky.

Podľa mnohých USA uprednostňujú tieto aspekty vo svojich zahraničných vzťahoch, aby obnovili hodnoty, ktoré udržiavajú ich hegemóniu, a čelili rastúcemu vplyvu Ruska a Číny. V bilaterálnych vzťahoch USA však možno často vidieť rozpory a protichodné prístupy. Napríklad vzťahy USA s Bangladéšom sú do veľkej miery poznačené ľudskými právami a demokraciou. V posledných dvoch alebo troch rokoch sa bilaterálne návštevy zameriavajú najmä na tieto prvky, keďže USA neustále vyjadrujú svoje obavy v Bangladéši. Vyhlásili tiež sankcie voči elitným jednotkám krajiny, práporu rýchleho nasadenia (RAB), a jeho siedmim súčasným a bývalým predstaviteľom v súvislosti s údajným porušovaním práv. Nedávno USA oznámili aj novú vízovú politiku pre Bangladéš pred parlamentnými voľbami. USA postupujú rovnako ako v Kambodži, kde na presadzovanie svojej politiky nastoľujú otázky týkajúce sa slobodných a spravodlivých volieb a porušovania ľudských práv.

Na druhej strane, hoci India má problémy so slobodou náboženského vyznania a správy USA označili túto krajinu za “znepokojujúcu”, napriek listu senátora a bojkotu prejavu premiéra Módího v Kongrese zo strany niekoľkých ďalších senátorov sme takmer nezaznamenali žiadny dialóg o tejto otázke. India tiež nie je ojedinelým prípadom. USA zatvárajú oči pred krajinami, ktoré majú svoj geopolitický význam.

Chameleón mení farbu?

Nerovnaké zaobchádzanie USA s dvoma juhoázijskými krajinami – Indiou a Bangladéšom – naznačuje, že americká diplomacia sa viac zameriava na záujmy než na verejné dobro alebo udržiavanie normatívnych hodnôt. Keďže je závislá od národných záujmov USA, často mení farbu, od nátlakovej po ústretovú. Módího diplomatická veľkoleposť vo Washingtone napriek obavám o ľudské práva je do určitej miery spôsobená geostrategickým významom Indie v boji proti Číne a Rusku. USA potrebujú Indiu pre svoje vlastné geopolitické záujmy v regióne v kontexte indo-tichomorskej stratégie. Preto ministerstvo zahraničných vecí a administratíva zbavili Senát a Kongres hlasu a zmenili priority zahraničnej politiky z demokracie a ľudských práv na geopolitické kalkulácie.

Okrem Indie sa demokracia a ľudské práva dostávajú na vedľajšiu koľaj aj v ich diplomacii so Saudskou Arábiou, Izraelom, Egyptom a mnohými ďalšími krajinami. Jej prístup k iným krajinám, ako je Bangladéš a Kambodža, naznačuje, že demokraciu a ľudské práva využila na nátlak voči krajinám, ktoré považuje za “naklonené Číne”. Výsledkom takejto klasifikácie a záujmovej diplomacie je, že americká diplomacia zaobchádza s krajinami na základe ich významu a klasifikácie a zaobchádza s nimi nerovnako. Nastavenie takýchto dvojitých štandardov a “chameleónskej diplomacie” je len nešťastné a škodlivé pre liberálne normy. A hlavným dôvodom je opustenie filozofie “kráčania ruka v ruke” a začatie nátlakovej diplomacie.

Viac sa dočítate 

Plač Atlantickej rady: Chudobné demokracie nemajú obyvateľom bohatých autokracií čo ponúknuť

Americké ministerstvo zahraničných vecí konečne priznalo, že Biden zbabral stiahnutie z Afganistanu