Záhadné štatistické čísla z nemocníc: zľakla sa mŕtvica koronavírusu?

Bratislava 28. septembra 2020 (HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Covid-19 je tu s nami už vyše pol roka a mnohí ľudia stále pochybujú: umierajú ľudia na koronavírus, alebo je tá štatistika skreslená, ľudia umierajú z bežných príčin a celý ten cirkus okolo korony je len humbug? Čo o tom hovorí medziročná štatistika úmrtí?

Najskôr nás všetkých ohúrili čísla zo sveta, ktoré hovorili o desiatkach tisíc mŕtvych. Potom však začali chodiť aj iné štatistiky: že na Covid-19 zomierajú v drvivej väčšine ľudia, ktorí mali aj iné ochorenia, že percento úmrtnosti v rôznych krajinách sa dramaticky líši, a teda v tej štatistike čosi nie je v poriadku, atď.

Zdá sa, že spoľahlivý obraz o nebezpečnosti alebo naopak neškodnosti tohto vírusu môžu ukázať až absolútne čísla – či v danom roku celková úmrtnosť stúpla nad hranice štatistickej chyby, alebo nie.

Vo väčšine európskych krajín je táto vec sledovaná v rámci projektu EuroMOMO (Slovensko do neho nie je zapojené). Po prvej vlne pandémie bolo v najviac postihnutých európskych krajinách v tom období zaznamenané zvýšenie úmrtí v porovnaní s rovnakým obdobím predošlého roka.

A čo Slovensko?

Na Slovensku to bolo inak: Inštitút pre stratégie a analýzy (ISA) vypracoval analýzu, ktorá hovorí, že na rozdiel od mnohých iných členských štátov EÚ, na Slovensku počas prvej vlny pandémie nebola úmrtnosť vyššia, než za porovnateľné obdobie v uplynulých rokoch. Ten záver je aj laikovi vopred jasný, veď tých 28 slovenských obetí koronavírusu, ktoré sa dajú pripísať prvej vlne, to je počet ľudí, ktorý by nenaplnil ani autobus, a ktorý pri akejkoľvek celoštátnej štatistike musel ostať hlboko pod hranicou štatistickej chyby.

A to aj napriek tomu, že odborníci hovoria, že tento počet nie je ešte definitívny, pretože do neho nie sú zarátané nepriame úmrtia, doterajšie aj budúce, napríklad v dôsledku toho, že ľudia mali strach chodiť do zdravotníckych zariadení, a tým pádom zanedbali diagnostiku a liečbu. Napriek tomu je jasné, že Slovensko obišlo v prvej vlne pandémie výnimočne dobre.

Otázka je, do akej miery tieto úmrtia pripísať samotnej korona pandémii, a do akej miery sprievodnej „korona hystérii“ so všetkými priamymi aj nepriamymi dopadmi, ktoré priniesla, vrátane protiepidemiologických opatrení, ktoré časť verejnosti vnímala a stále vníma ako neadekvátne. Samozrejme, to je vec názoru a treba brať do úvahy, že na jar ešte nikto nemohol tušiť, akú dynamiku pandémia Covid-19 naberie. Na druhej strane si však treba otvorene povedať aj to, že príliš prehnaná protipandemická kampaň by mohla v konečnom dôsledku zabiť viac ľudí, než koronavírus. Zaujímavý príklad najnovšie priniesli neurológovia.

S mŕtvicou nezostávajte doma

Pred týždňom na tlačovej besede so sloganom „S mŕtvicou nezostávajte doma!“ (viac viď napríklad tu) odborníci upozornili na fakt, že pri cievnych mozgových príhodách je kľúčovým faktorom rýchlosť odborného zásahu. Pri vyhodnocovaní dát z jari tohto roka si všimli údaj, ktorý stojí za zamyslenie.

V januári a februári 2020 kontaktovalo pri prvých príznakoch mŕtvice rýchlu zdravotnú službu približne rovnaké množstvo ľudí, ako v januári a februári 2019, resp. po iné roky. Avšak v marci a apríli sa toto číslo dramaticky zmenilo, keď v porovnaní s rovnakým obdobím predošlého roka bolo zaznamenaných o 569 hospitalizácií menej (2090 oproti 1521 hospitalizáciám).

O čom to číslo hovorí? Vyskytlo sa na Slovensku s príchodom koronavírusovej pandémie menej mŕtvic? Asi nie – tento údaj s najväčšou pravdepodobnosťou signalizuje, že počas marca a apríla, a pravdepodobne aj v ďalšom období, mnohí ľudia s mŕtvicou nevolali rýchlu zdravotnú službu – a je veľmi pravdepodobné, že to bolo zo strachu z nákazy koronavírusom.

Cievna mozgová príhoda patrí medzi veľmi vážne diagnózy, oveľa závažnejšie než riziko nákazy koronavírusom, a preto slovenskí neurológovia, najmä vzhľadom na rozbiehajúcu sa druhú vlnu pandémie, apelujú na ľudí, aby v prípade príznakov mŕtvice neváhali doma a okamžite, tak rýchlo, ako to len je možné, volali záchranku.

Môžeme si teda porovnať dve čísla z jari: 28 úmrtí na koronavírus a 569 ľudí s mŕtvicou, ktorým nebola poskytnutá prvá odborná pomoc, ktorá je pri tejto diagnóze taká dôležitá. Môžeme len odhadovať koľkí z týchto ľudí zomreli a koľkí z nich utrpeli poškodenie mozgu, v dôsledku ktorého ostali nevratne zdravotne postihnutí, len preto, že sa báli zavolať záchranku. Aj tento príklad ukazuje, že nielen pandémia samotná, ale aj prehnané strašenie ľudí pandémiou môže byť nebezpečné.

Ivan Lehotský