Jerevan 26. októbra 2020 (SITA/AP/HSP/Foto:SITA/AP-Manuel Balce Ceneta)
Napriek tomu, že boje o odštiepenecký región Náhorného Karabachu pokračovali aj v priebehu nedele, obe súperiace strany, Arménsko a Azerbajdžan, opätovne potvrdili snahy o mierové riešenie desaťročia trvajúceho konfliktu a súhlasili s tretím pokusom o ustanovenie prímeria v priebehu štyroch týždňov
Dohodu o prímerí, ktorá začala platiť v pondelok o 8:00 miestneho času (5:00 SEČ), v spoločnom vyhlásení oznámili vlády Spojených štátov amerických, Arménska a Azerbajdžanu. Dve predchádzajúce prímeria sprostredkované Ruskom začali obe strany porušovať prakticky okamžite po nadobudnutí účinnosti.
Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo prostredníctvom sociálnej a mikroblogovacej siete Twitter v nedeľu večer uviedol, že USA umožnili „intenzívne rokovania“ a arménsky minister zahraničia Zograb Mnacakanjan a azerbajdžanský minister zahraničia Džejchun Bajramov „sa zaviazali implementovať a dodržiavať prímerie“.
Ako Pompeo ďalej podotkol, na rokovaniach sa zúčastnili aj Rusko, USA a Francúzsko, spolupredsedovia takzvanej Minskej skupiny, ktorú v roku 1992 založila Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) s cieľom povzbudiť mierové riešenie konfliktu medzi Azerbajdžanom a Arménskom o Náhorný Karabach.
Konflikty
Najnovšia séria konfliktov medzi Arménskom a Azerbajdžanom o Náhorný Karabach sa začala v nedeľu 27. septembra. Podľa predstaviteľov Náhorného Karabachu bolo dosiaľ pri najnovších zrážkach zabitých 974 vojakov a 37 civilistov z tohto regiónu. Azerbajdžanské úrady svoje vojenské straty nezverejnili, tvrdia však, že pri bojoch zahynulo 65 civilistov a 300 ich bolo zranených. Ruský prezident Vladimir Putin však vo štvrtok uviedol, že podľa moskovských informácií sa počet obetí bojov blížil k číslu päťtisíc, čo je výrazne viac, ako uvádzajú obe strany.
Územie obývajú etnickí Arméni a Azerbajdžan stratil kontrolu nad oblasťou vo vojne začiatkom 90. rokov. Táto enkláva však zostáva medzinárodne uznávaná ako súčasť Azerbajdžanu. Obe strany majú vysokú vojenskú prítomnosť pri demilitarizovanej zóne, ktorá región oddeľuje od zvyšku Azerbajdžanu. Turecko v tejto oblasti výrazne podporuje Azerbajdžan, keďže s Arménskom má historicky zlé vzťahy. Arménsko má zas v konflikte podporu Ruska.