Z chlapca, ktorý obdivoval Wigginsa, je víťaz Giro d´Italia. Hartov príbeh je ako z komiksu, tvrdí Brailsford

Miláno 26. októbra 2020 (SITA/HSP/Foto:TASR/AP-Luca Bruno)

Keď v roku 2009 vo Veľkej Británii zakladali cyklistický tím Sky, Tao Geoghegan Hart sa ako chlapec zdiaľky díval na svoje idoly. Potom začal chodiť poza školu, aby si mohol aspoň občas zajazdiť s Bradleym Wigginsom

V roku 2015 ho už vzali do tímu ako stážistu a o dva roky neskôr mu dali prvú profesionálnu zmluvu. V roku 2018 si prvýkrát zajazdil na pretekoch Grand Tour, na Vuelte skončil šesťdesiaty druhý. O rok pridal na pretekoch Okolo Španielska dvadsiate miesto v celkovej klasifikácii. Jeho premiérová účasť na Giro d’Italia sa o rok neskôr skončila šokujúcim víťazstvom.

“Tao ako chlapec zbožňoval Bradleyho Wigginsa, ale aj ostatných našich cyklistov. Zanechal školu, aby mohol začať jazdiť s ostatnými. Bol to jeho sen stať sa profesionálnym cyklistom a po rokoch v priamom prenose vidíme, ako ho ukážkovo naplnil. Je to ako príbeh z komiksovej knihy,” nadchýnal sa šéf tímu Ineos Grenadiers Dave Brailsford.

V živote aj športe to tak býva, že najprv musíte dostať kopanec do brucha, aby ste sa chytili druhej šance. Tím Ineos Grenadiers zažil veľké sklamanie na Tour de France, kde jeho líder Egan Bernal nemal formu a napokon pre bolestivý chrbát predčasne odstúpil. Jedna z najúspešnejších stajní posledných rokov poslala na Giro d’Italia ako lídra skúseného Walesana Gerainta Thomasa, ale aj jeho ambície zostali nenaplnené. Po sérii pádov odstúpil z pretekov už pred štvrtou etapou a zdalo sa, že tím sa namiesto boja o celkové prvenstvo sústredí na etapové víťazstvá. Napokon dosiahol oboje a vo veľkom štýle. Družstvo Davida Brailsforda vyhhralo sedem etáp, presnú tretinu z celkového programu. Sám Filippo Ganna ovládol štyri a ako vôbec prvý cyklista na Giro d’Italia od roku 1995 vyhral všetky tri časovky. Dve etapové víťazstvá získal Geoghegan Hart a k tomu pridal na záver ako čerešničku aj ružový dres celkového šampióna.

Jeho cesta za ním bola ako z veľkej knihy stratégie a taktiky. Po 14. etape, ktorou bola časovka do Valdobbiadene, Hart stále nebol ani v najlepšej desiatke celkového poradia a za portugalským lídrom Joaom Almeidom zaostával o vyše tri a pol minúty. Lenže už o deň neskôr ovládol horskú etapu do Piancavalla a razom sa posunul na štvrté miesto – stále však s mankom takmer troch minút. V najťažšej 18. etape, v ktorej pelotón prekonával aj legendárne Passo di Stelvio (2746 m) a finišovalo sa po ďalšom stúpaní do Laghi di Cancano (1935 m) už striasol zo seba všetkých favoritov pre celkovú klasifikáciu s výnimkou Austrálčana Jaia Hindleyho. Priebežne bol Geoghegan Hart stále “iba” tretí, ale dobre vedel, že vtedajší líder Wilco Kelderman nemá také nohy v kopcoch ako on a Hindley. Ukázalo sa to v poslednej alpskej skúške do Sestriere (2041 m), kde už všetci ostatní výrazne zaostali a ambiciózny Brit si pripísal druhé etapové víťazstvo. Do záverečnej časovky išli s Austrálčanom bok po boku v totožnom čase a keďže Brit je lepší časovkár, celkový výsledok sa už dal predpokladať. Rozdiel medzi nimi v konečnom poradí bol napokon 39 sekúnd.

“Keď sa Geraint Thomas nedobrovoľne rozlúčil s pretekmi, vravel som Taovi, že má voľné ruky. Nech sa stará len o seba, a ak sa mu podarí niečo dosiahnuť v úniku, bude to len dobré. Nebol na neho vyvíjaný žiadny tlak, každý deň bol v podstate nové dobrodružstvo. Zrazu však v jeho myslení nastala chvíľa, keď si prepínač v hlave nastavil namiesto módu ‘môžem’ na ‘dokážem to’. Na konci v milánskom cieli mi vyhŕkli slzy a môžem spokojne konštatovať, že Tao dorástol do novej roly. Chlapec, ktorý chcel byť len súčasťou tímu, vyhral preteky Grand Tour,” skonštatoval dojatý Brailsford na webe tími Ineos Grenadiers.

A ako prežíval rodák z londýnskeho Holloway posledné kilometre poslednej časovky na Gire, ktorá rozhodla o jeho nečakanej radosti? “Až do okamihu, kým som nezdolal cieľovú čiaru, som sa zaujímal len o svoju jazdu. A bral to ako každú inú etapu. Bolo to len o výkone a o tom, ako sa zvítam s členmi rodiny a priateľmi Fwiv cieli. Vyhral som však Giro a to je niečo úžasné. Kým som nedošiel do Milána, ani som len nepomyslel, že sa to môže stať. Je to šialené.”

Niekdajší skvelý plavec sa najviac teší na to, ako po dlhom čase opustí tímovú bublinu a bude sa môcť stretnúť s rodinnými príslušníkmi doma v Anglicku. “Toto je zvláštny rok pre celý svet. Pandémia ho obrátila naruby. Od minulého roka som nebol doma a teším sa, že uvidím súrodencov,” dodal Geoghegan Hart.

Dave Brailsford si ešte v nedeľu večer vzal slovo a na margo pandemického roku 2020 povedal: “Tento cyklistický rok pripomínal tak trochu horskú dráhu. Raz sme boli hore, potom zasa dolu a niektoré preteky vôbec neboli. Naučili sme sa, že niečo dopredu vnímať ako stratené je nesprávne. Koniec je až vtedy, keď sa preteky naozaj skončia.”