Vznikol Koordinačný krízový štáb neziskového sektora. Počas pandémie pomôže neziskovkám

Bratislava 9. apríla 2020 (SITA/HSP/Foto:Pixabay)

Identifikácia kľúčových dopadov krízy na neziskový sektor, mapovanie potrieb organizácií, ale aj spolupráca medzi štátom a občianskou spoločnosťou. Aj toto sú ciele Koordinačného krízového štábu neziskového sektora (KKŠNS)

Vznikol na pôde Komory mimovládnych neziskových organizácií (MNO) pri Rade vlády SR pre mimovládne neziskové organizácie ako reakcia na súčasnú mimoriadnu situáciu a jej dopad na ne. Členmi štábu sú experti pôsobiaci dlhodobo priamo v oblasti neziskového sektora, humanitárnej pomoci a dobrovoľníctva a tiež odborníci z iných oblastí ako legislatíva, ekonómia či biznis. Agentúru SITA o tom informovala Andrea Cocherová z KKŠNS.

Súčasná pandémia zasiahla aj občiansky sektor, ktorého úloha je podľa Komory MNO v pomáhajúcej oblasti v tomto náročnom období mimoriadne dôležitá. Aktivity mimovládnych neziskových organizácií sú dnes zacielené najmä na zraniteľné skupiny – seniorov, osamelých ľudí v izolácii, pacientov, zdravotne znevýhodnených, zdravotníkov, Rómov, týraných, ale aj na učiteľov, rodičov či deti. Pomáhajú tiež pri nákupoch, vzdelávaní, dezinfekcii priestorov, šití rúšok, poskytujú psychickú, sociálnu aj právnu pomoc. Prichádzajú s inovatívnymi riešeniami a mobilizujú finančné a ľudské zdroje v podobe zbierok a dobrovoľníctva. „Viac ako inokedy pociťujeme potrebu rýchlej a presnej výmeny informácií v občianskom prostredí ako aj s verejným sektorom, identifikácie kľúčových dopadov krízy na neziskový sektor. Zároveň s príchodom novej vlády očakávame sfunkčnenie a vylepšenie vzťahov medzi štátom a občianskou spoločnosťou, k čomu chceme aktívne prispieť,“ vysvetlil člen Komory MNO a výkonného výboru štábu Boris Strečanský.

Medzi hlavné ciele KKŠNS patrí aj identifikovanie legislatívnych a finančných obmedzení, ktorým v súčasnosti čelia mimovládne neziskové organizácie. Mnohé z nich sa ocitli v situácii, v ktorej na jednej strane plnia nezastupiteľnú úlohu v pomoci spoločnosti, na druhej strane výpadok finančných príjmov ohrozuje ich ďalšiu existenciu.

Súčasná situácia bude mať negatívny dopad aj na príjmy z poukázania 2 percent daní, ktoré tvoria výraznú časť finančných prostriedkov neziskového sektora. „Budeme mapovať všetky dopady krízovej situácie a prichádzať s návrhom riešení. Pomôžu nám aj výsledky dotazníka, prostredníctvom ktorého sme zozbierali podnety od tristo organizácií v súvislosti s touto kritickou situáciou. Našou ambíciou je byť dôveryhodným a zodpovedným partnerom pre štát a zároveň zodpovedným hlasom občianskej spoločnosti,“ doplnil člen výkonného výboru štábu Filip Vagač,.

KKŠNS je zložený zo zástupcov Komory MNO pri Rade vlády pre MNO, zástupcov grantových nadácií s celoštátnym a regionálnym záberom, kľúčových organizácií a iniciatív zapojených do krízovej pomoci, právnikov a ekonómov venujúcich sa neziskovému prostrediu. Súčasťou štábu je aj zástupca Permanentného krízového štábu. „V Permanentnom krízovom štábe považujeme úlohu mimovládnych organizácií a neformálnych občianskych iniciatív za kľúčovú. Prinášajú inovácie, flexibilitu, zahraničné skúsenosti z porovnateľných situácií a myslia na tých, ktorí sú krízou zasiahnutí ťažko, no bez svojho pričinenia. Dopĺňajú činnosť verejného sektora, a preto podporujeme partnerstvo. Plánujeme spustiť aj mapu všetkých neštátnych iniciatív, aby sme videli rozsah neštátnych aktivít, ale aj podporili ich prepájanie navzájom a s verejným sektorom,“ priblížil expert na občiansku spoločnosť a zástupca Permanentného krízového štábu Andrej Schulz.