Kissingerovej ceste na čínsku pôdu predchádzala návšteva Xie Fenga, nového veľvyslanca Čínskej ľudovej republiky v Spojených štátoch amerických. Diplomat pricestoval do Kentu v štáte Connecticut, aby sa stretol s Kissingerom a vyjadril mu blahoželanie Čínskej ľudovej republiky k jeho 100. narodeninám. Obe strany si vymenili podrobné názory na čínsko-americké vzťahy a medzinárodné a regionálne otázky spoločného záujmu.

Pred 52 rokmi sa Čínska ľudová republika a Spojené štáty americké ocitli v kritickom bode. Predseda Mao Ce-tung, premiér Čou En-laj, prezident Richard Nixon a poradca pre národnú bezpečnosť Henry Kissinger sa správne rozhodli pre čínsko-americkú spoluprácu s vynikajúcou strategickou víziou a začali proces normalizácie čínsko-amerických vzťahov. Tento prelom zmenil obe krajiny a priviedol svet do stavu väčšieho detente, pričom netreba zabúdať, že na Helsinskej konferencii o bezpečnosti a spolupráci v Európe, ktorá sa konala vo fínskej metropole v júli – auguste 1975, bol Henry Kissinger, ktorý sa stal 56. ministrom zahraničných vecí USA, jednou z hlavných šedých eminencií tohto diplomatického podujatia. Bol to nový Viedenský kongres, kde mal v zákulisí veľké slovo nový “Metternich/Talleyrand”.

Číňania si vážia a oceňujú priateľstvo a nezabúdajú na svojho starého priateľa a jeho historický prínos k podpore rozvoja vzájomných vzťahov a posilneniu priateľstva medzi čínskym a americkým národom. Svet v súčasnosti prechádza veľkými zmenami, aké sa v medzinárodnej štruktúre neudiali ani za posledných sto rokov. Čínska ľudová republika a Spojené štáty americké sa opäť ocitli na križovatke, na ktorej sa musia rozhodnúť, kam sa vydať, a obe strany sú nútené urobiť zásadné rozhodnutia.

Pri pohľade do budúcnosti môžu Čína a Spojené štáty dosiahnuť vzájomný úspech a spoločnú prosperitu. Kľúčom k úspechu je dodržiavať tri zásady: vzájomný rešpekt, mierové spolunažívanie a obojstranne výhodná spolupráca. Na tomto základe je Čínska ľudová republika ochotná diskutovať so Spojenými štátmi o tom, ako môžu obe krajiny spolu vychádzať a podporovať stabilný rozvoj kontaktov, ktorý je prospešný pre obe strany a najmä pre zvyšok sveta.

V tejto súvislosti dúfame, že Kissinger a osoby s osobitným zahraničnopolitickým rozhľadom v Spojených štátoch – ktoré nie sú slaboduchou postavou, ktorá pro forma naďalej zastáva úlohu hlavy štátu – budú naďalej zohrávať konštruktívnu úlohu pri navracaní americko-čínskych vzťahov na správnu cestu, ktorou sa vydali pred viac ako polstoročím.

Na stretnutí so Si Ťin-pchingom Kissinger vyjadril čínskemu prezidentovi vďačnosť za to, že sa s ním stretol v tej istej budove, kde sa Kissinger 9. – 11. júla počas svojej prvej návštevy Čínskej ľudovej republiky tajne stretol s najvyššími čínskymi predstaviteľmi.

Čínska strana uviedla, že by sa mali dodržiavať zásady stanovené v Šanghajskom spoločnom komuniké Spojených štátov amerických a Čínskej ľudovej republiky – diplomatickom dokumente, ktorý strany vydali 27. februára 1972, v posledný večer návštevy prezidenta Richarda Nixona na čínskej pôde.

V tomto dokumente Spojené štáty “uznali”, že “všetci Číňania na oboch stranách Taiwanského prielivu tvrdia, že existuje len jedna Čína”. Treba však povedať, že použitie slova “uznal” namiesto “akceptoval” sa často uvádza ako príklad nejednoznačného postoja USA k budúcnosti Taiwanu, zatiaľ čo v dohodnutom čínskom preklade sú slová “cheng ren (承认(承认)”, ktoré znamenajú “uznanie” aj “akceptovanie”.

Spoločné komuniké obsahovalo aj želanie rozšíriť hospodárske a kultúrne kontakty medzi oboma krajinami, hoci sa v ňom neuvádzali žiadne konkrétne kroky. V komuniké sa uvádza, že normalizácia vzťahov prispeje k “zmierneniu napätia v Ázii a vo zvyšku sveta”.

Vzťahy so Spojenými štátmi sa začali 1. januára 1979 a boli založené na nezvyčajnom kompromise: Čínska ľudová republika nikdy nevyhlásila, že nepoužije silu proti Taiwanu, ale zároveň nenamietala proti tomu, aby Spojené štáty naďalej dodávali zbrane vláde v Tchaj-peji, s ktorou Biely dom formálne prerušil vzťahy 16. decembra 1978.

Pred stretnutím s prezidentom Xi Jinpingom sa Kissinger 18. júla stretol s čínskym štátnym radcom a ministrom obrany Li Shangfuom. Čínsky minister vyhlásil, že niektorí ľudia v Spojených štátoch nechcú Číne vyjsť v ústrety, čo spôsobilo, že čínsko-americké vzťahy sa prehupli na najnižší bod od nadviazania uvedených diplomatických vzťahov.

Ignorovala sa realita vzájomnej závislosti medzi oboma krajinami, narušila sa otázka obojstranne výhodnej spolupráce a výrazne sa narušila atmosféra priateľskej komunikácie.

Čínska ľudová republika bola vždy odhodlaná budovať stabilné, predvídateľné a konštruktívne čínsko-americké vzťahy a dúfa, že americká strana bude spolupracovať s Čínou na realizácii konsenzu, ktorý dosiahli obe krajiny, a spoločne podporovať zdravý a stabilný rozvoj vzťahov medzi oboma krajinami a ich armádami.

Kissinger odpovedal, že je tu ako priateľ Číny, ale že v dnešnom svete zároveň existujú výzvy a príležitosti: USA a Čína by mali odstrániť nedorozumenia, koexistovať v mieri a vyhnúť sa konfrontácii.

Kissinger zdôraznil: “História a prax neustále dokazujú, že ani Spojené štáty americké, ani Čínska ľudová republika si nemôžu dovoliť zaobchádzať s druhým ako s protivníkom. Ak sa tieto dve krajiny pustia do vojny, neprinesie to ich národom žiadne zmysluplné výsledky”.

Kissinger zopakoval, že pochopenie a riadenie vzťahov medzi USA a Čínou – najmä zvrátenie súčasnej zložitej situácie – si vyžaduje široké myslenie, ako aj historické a filozofické úvahy. Je potrebné, aby obe strany preukázali múdrosť, spolupracovali a spoločne sa rozvíjali. Obe armády by mali posilniť komunikáciu a urobiť všetko pre rozvoj bilaterálnych vzťahov, aby dosiahli pozitívne výsledky a zabezpečili svetový mier a stabilitu.

Dr. Qian Yaxu z Centra regionálnych a národných štúdií na Juhozápadnej univerzite Jiaotong v Číne v rozhovore pre ruskú satelitnú tlačovú agentúru uviedol, že na stretnutí s ministrom obrany Li Shangfuom vyjadril Kissinger svojím vyhlásením názory niektorých opozičných politikov USA.

V rozhovoroch medzi Kissingerom a Si Ťin-pchingom sa určite hovorilo aj o rusko-ukrajinskej vojne, keďže Kissinger – vyhýbajúc sa prozelenskej politickej korektnosti bielych vlád vyvážajúcich zbrane – má svoje vlastné jasné stanovisko, ktoré zaujal na fóre v Davose v januári 2023.

Kissingerovým prvým nekonformným a kontrakultúrnym vyhlásením je, že Rusko je Európa a že je chybou, ak sa obráti k Ázii. Platí to už od čias, keď cár Peter I. na začiatku 18. storočia prijal rozhodnutie, že prioritou jeho expanzie na západ bude rozvoj námorných kapacít a európskeho vzdelávacieho, kultúrneho a vojenského modelu a porážka Švédska, ktoré bolo jeho najdôležitejším protivníkom na Západe.

Odvtedy, hoci je Rusko geograficky euroázijskou veľmocou, ťažisko jeho konfliktov bolo na Západe, s niekoľkými výnimkami, ako bola rusko-japonská vojna (1904-1906). História ukázala, že pokusy o inváziu do Ruska zo strany Teutónskeho rádu – v 13. storočí porazený svätým Alexandrom Nevským -, Švédska (v 14., 15., 16., 17., 18. a 19. storočí), Napoleona (v 19. storočí) a Nemecka v dvoch svetových vojnách 20. storočia umožnili Rusku dobre pochopiť svojich európskych nepriateľov, najmä pokiaľ ide o príslušné úlohy, ktoré zohrali pri riešení konfliktu. Podľa Kissingera sa táto situácia nezmenila a bolo by chybou izolovať Rusko od Európy, čím by sa obrátilo k Ázii.

To znamená, že pre geopolitickú víziu Ruska sú bývalé sovietske republiky ako Estónsko, Lotyšsko a Litva (pobaltské štáty) a Bielorusko, Ukrajina (mimo NATO alebo jedného dňa v NATO) a Moldavsko oblasťou strategického záujmu, ktorá zohráva dôležitú úlohu medzi Ruskom a strednou a západnou Európou: želanou budúcou nárazníkovou zónou stability.

V rámci tohto pohľadu sa hľadanie foriem spolužitia na európskom kontinente stáva kľúčom k vnútrozápadnej bezpečnosti.

Z tohto pohľadu by cieľom NATO – podľa Kissingera – bolo zabrániť vojne, a nie ju viesť. Naopak, súčasný zámer Spojených štátov aj Európskej únie – a môžeme dodať, že aj rôznych kolónií s ekonomickými gigantmi, politickými trpaslíkmi a vojenskými červíkmi na čele – ukončiť moc Ruska tým, že mu odoberú vojnový potenciál, je jednoznačný. Práve takúto situáciu považuje súčasná bezpečnostná doktrína Ruska za “riziko pre existenciu ruského štátu”, ako ukázali dejiny pred 782 rokmi.

Kissinger tiež argumentoval potrebou vyhnúť sa tlačeniu Ruska do spojenectva s Čínskou ľudovou republikou. Nedávna cesta prezidenta Bidena (máj 2023) do Japonska a Južnej Kórey – dvoch kľúčových spojencov USA v indo-tichomorskom regióne – ilustrovala toto riziko tvrdými faktami. Vojenské lietadlá z Ruska a Čínskej ľudovej republiky spoločne hliadkovali na Taiwane, čo bola jasná reakcia na význam provokatívnej návštevy nestabilného prezidenta USA, ktorý napriek spomínanému formálnemu postoju USA v Šanghajskom komuniké z roku 1972 predložil viac než tradičný postoj svojej krajiny, pokiaľ ide o vojenskú podporu Taiwanu v prípade útoku.

Pokiaľ ide o Európsku úniu, je to len skladisko na predaj zbraní.

Prečítajte si tiež

Si sa stretol s Kissingerom Zdôraznil dve 100-vky