Môj profil 
Predplatné
Bratislava 20. decembra (TASR) – Slávnostne vyzdobený vianočný stromček osvetlený sviečkami v domácnostiach a na verejných priestranstvách je na Slovensku, ako aj v mnohých iných krajinách, tradičnou súčasťou Vianoc.
Kresťanskú symboliku stále zeleného stromu so sviečkami a červenými guľami je možné interpretovať rôzne. Zeleň bola už v predkresťanskej dobe znamením nádeje na nový život uprostred zimy a kresťanstvo túto symboliku preberá. Zároveň sa vianočný stromček stavia na počesť príchodu Spasiteľa, tak ako ho zelenými ratolesťami vítali v Jeruzaleme. Červené jabĺčka alebo gule zase symbolizujú biblický strom života, z ktorého jedli Adam a Eva, hoci to mali zakázané. Sviečky na stromčeku sú symbolom viery v Ježiša Krista ako Svetla sveta.
Šírenie vianočného stromčeka do celého sveta sa začalo hlavne po druhej svetovej vojne. Dnes sú už vianočné stromčeky samozrejmosťou aj v krajinách bez kresťanských tradícií, napríklad v Japonsku či v Indii.
Pre katolíckych veriacich sú významným symbolom vianočných sviatkov jasličky a scéna betlehema s postavami Svätej rodiny, troch mudrcov z Východu, pastierov, anjelov, i oviec. Za pôvodcu tradície betlehemov sa pokladá sv. František z Assisi, ktorý postavil prvý betlehem v roku 1223 v talianskom Greccio. Jasličky a betlehemy ako symbol Vianoc sa neskôr rozšírili v Španielsku, v južnom Nemecku a iných oblastiach Európy. Táto tradícia sa rýchle šírila najmä po roku 1600.
Dnes sa betlehemy vyrezávajú a zhotovujú z najrozličnejších materiálov, napríklad z dreva, sadry, keramiky, kukuričného šúpolia, papiera, skla a iných a sú v rôznych veľkostiach. Možno ich vidieť nielen v kostoloch, ale aj vo výkladoch obchodov, na výstavách i verejných priestranstvách a menšie betlehemy zdobia domácnosti veriacich. Pri jasličkách a betlehemoch v kostoloch sa na mnohých miestach konajú 25. alebo 26. decembra jasličkové pobožnosti pre deti a rodiny. S jasličkami v rukách chodievali koledníci zvestovať narodenie Ježiška a vinšovať do rodín.
ch ed
.JPG)
.jpg)
