Bratislava 23. decembra 2019 (SITA/HSP/Foto:TASR-Marko Erd)
Výsledky v medzinárodných testovaniach vedomostí žiakov môžu byť dobrým zrkadlom pri zavádzaní reformy, no ich vysoké skóre by nemalo byť cieľom. V rozhovore pre agentúru SITA to povedala analytička z iniciatívy To dá rozum Miroslava Hapalová. Jozef Miškolci z iniciatívy si dokonca myslí, že vytváranie rebríčkov medzi školami je nezmyselné a škodlivé
Miškolci je presvedčený, že samotné testovanie má obmedzenú výpovednú hodnotu o kvalite vzdelávania, keďže ciele vzdelávania sú širšie „než len výsledky v čitateľskej a matematickej gramotnosti“. Testy by podľa neho mali slúžiť iba ako spätná väzba pre školy či tvorcov politík. „Ak chceme podporiť rozvoj každého dieťaťa a zahýbať vzdelávacími výsledkami našich detí, ako jeden zo zásadných krokov vidím investovanie do programov výchovy a vzdelávania v rannom detstve,“ dodala Hapalová. Zdôvodnila to tým, že podľa nej na Slovensku absentujú služby pre deti do troch rokov, ktoré by podporovali najmä tie s rizikovým vývojom a ich rodiny, aby deti už pri vstupe do materskej školy neboli vo veľkom znevýhodnení oproti svojim rovesníkom.
Analytici z To dá rozum tiež pre agentúru SITA uviedli, že ich dáta naznačujú, že ani samotní riaditelia základných škôl nevnímajú význam testovania piatakov – testovanie T5 a deviatakov – testovanie T9. „Problémom je ich validita vo vzťahu ku štátnemu kurikulu,“ vysvetľujú.
Riaditeľ INEKO Peter Goliaš pre agentúru SITA uviedol, že meranie výsledkov je kľúčovým predpokladom pre poznanie kvality vo vzdelávaní a aj pre poznanie vplyvu reformných opatrení na kvalitu. Podľa neho je dôležité, aby štát pravidelne využíval také nástroje na meranie, ktoré čo najlepšie vypovedajú o kvalite.
V testovaní PISA 2018 skončili slovenskí žiaci v matematike v páse priemeru, v prírodnej a čitateľskej gramotnosti ostali v podpriemere. Ministerka školstva Martina Lubyová vyzdvihovala, že sa slovenskí žiaci v porovnaní s rokom 2015 zlepšili, opozícia naopak výsledky a stav školstva kritizovala.