S blížiacimi sa voľbami na Slovensku a v Poľsku sa vynárajú otázky, ako by zmena pomeru síl mohla ovplyvniť spoluprácu krajín Vyšehradskej štvorky (V4), teda Českej republiky, Maďarska, Poľska a Slovenska. Stabilita skupiny V4 je v poslednom čase spochybňovaná, pričom postoj Maďarska k vojne na Ukrajine a orientácia súčasnej českej vlády na západné “hodnoty” vyvolávajú medzi jej členmi napätie.

Zdá sa, že maďarský premiér Viktor Orbán prilial olej do ohňa. V prejave, ktorý predniesol 22. júla, povedal, že v zápase medzi federalistami a suverenistami “Česi v podstate zmenili strany, Slovensko sa potáca a len Poliaci a Maďari sa držia”.

Premiér narážal na volebnú porážku svojho spojenca Andreja Babiša pred dvoma rokmi, ktorý je – podobne ako Orbán – proti masovej migrácii a federalizmu EÚ. Babišova centristicko-populistická strana ANO bola posledných šesť-sedem rokov zďaleka najpopulárnejšou stranou v Českej republike, ale silne pronatovská, atlantická koalícia konzervatívnych, liberálnych, progresívnych a zelených strán pod vedením Petra Fialu dokázala Babiša z vlády vytlačiť.

Od začiatku vojny na Ukrajine vo februári minulého roka patrí Fialova vláda medzi najhorlivejších zástancov kolektívnych sankcií Západu voči Rusku v Európskej únii a patrí medzi hlavných poskytovateľov vojenskej a humanitárnej pomoci Ukrajine.

“Myslím si, že nie je žiadnym tajomstvom a každý to môže vidieť, že krajiny V4 … nezažívajú najlepšie obdobie. Odlišné postoje Maďarska k tejto situácii výrazne prispievajú a výrazne ju komplikujú,” povedal Fiala novinárom, keď sa vlani lídri štyroch stredoeurópskych krajín stretli na regionálnom summite.

Demonštrujúc prispôsobenie sa Českej republiky “štandardom EÚ” minister zahraničných vecí Jan Lipavský kritizoval Maďarsko za jeho zákon o ochrane detí a označil ho za “zákon namierený proti LGBTQI+”, zatiaľ čo predsedníčka Poslaneckej snemovne Markéta Pekarová Adamová minulý rok vyjadrila nádej, že voliči v maďarských voľbách “vyženú” Viktora Orbána, pričom uviedla, že vláda je “nedemokratický režim”.

Nedávne slová Viktora Orbána o tom, že Česká republika “mení strany”, nahnevali Petra Fialu, ktorý vyhlásil, že jeho krajina je suverénnym národom so schopnosťou samostatne si určiť svoj postoj k záležitostiam EÚ. Zdôraznil, že má s Orbánom iný vzťah ako jeho predchodca Andrej Babiš. “Jediná zmena, ktorou Česká republika prešla vo vzťahu k EÚ, je posun od oportunizmu ku konštruktívnej európskej politike založenej na spoločných hodnotách,” uviedol na Twitteri český minister vnútra Vít Rakušan.

“Dynamika a intenzita spolupráce krajín V4 vždy závisí od toho, aké vlády sú pri moci. V súčasnosti sú vo Varšave a Budapešti suverenistické vlády a v Bratislave a Prahe globalistické vlády. Na to vo svojom prejave narážal Viktor Orbán,” povedal Zoltán Kiszelly, riaditeľ Centra politických analýz Nadácie Századvég. Poznamenal však, že vojna na Ukrajine spôsobila ďalšie napätie v rámci skupiny V4, pričom Maďarsko sa dokonca dostalo do konfliktu s Poľskom, svojím najbližším spojencom.

Poľsko a Maďarsko boli v súvislosti s vojnou na opačných koncoch spektra, pričom Varšava požadovala čoraz väčšiu vojenskú pomoc Ukrajine a Maďarsko ako jediný členský štát EÚ vyzývalo na okamžité mierové rokovania.

“Nezabúdajme však, že okrem vojny sú Poľsko a Maďarsko vo vzájomnej zhode takmer v každej inej otázke. A do istej miery aj pokiaľ ide o Ukrajinu: Poľsko sleduje poľské národné záujmy, Maďarsko sleduje maďarské národné záujmy,” dodal Zoltán Kiszelly.

V súvislosti s poľskými parlamentnými voľbami, ktoré sa uskutočnia 15. októbra, vládnuca nacionalisticko-konzervatívna strana Právo a spravodlivosť (PiS) možno dokonca zmierni svoju rétorickú podporu Ukrajine, keďže pravicovo-populistická strana Konfederácia (Konfederacja), ktorá kritizuje neochvejnú podporu Poľska Ukrajine, dosahuje v prieskumoch verejnej mienky úspechy.

Poľská vláda pod vedením PiS a maďarská vláda Fideszu presadzujú na domácej scéne konzervatívnu agendu, ktorá často odporuje “normám” a “hodnotám” EÚ. Oba štáty boli obvinené z porušovania zásad právneho štátu a sú jedinými členmi EÚ, ktorí zaostávajú v získavaní finančných prostriedkov na obnovu pandémie od Európskej komisie.

Zatiaľ nie je jasné, akým smerom sa v “boji medzi federalistami a suverenistami” vydá štvrtá vyšehradská krajina, Slovensko, ale prieskumy verejnej mienky naznačujú, že voľby 30. septembra vyhrá bývalý premiér Robert Fico, spojenec Viktora Orbána v otázkach migrácie, právneho štátu a protivojnovej rétoriky. Je otázne, či sa mu podarí vytvoriť koalíciu podobne zmýšľajúcich strán, ale na stole by mohol byť politický posun, ktorý by bol viac v súlade s Maďarskom.

Napriek uvedeným ideologickým rozdielom sa Česká republika a Slovensko spojili s Maďarskom a Poľskom v celom rade otázok, ktoré sa ich všetkých priamo dotýkajú. Premiéri sa pravidelne stretávajú pred samitmi EÚ, aby zosúladili svoje názory, a účinne odmietli migračné kvóty, obhajovali využívanie jadrových technológií a naposledy zakázali domáci predaj ukrajinskej pšenice, kukurice a olejnín, aby ochránili stredoeurópskych poľnohospodárov. “Hospodárska situácia, ekonomické obmedzenia sú veľmi podobné. Je viac vecí, ktoré tieto krajiny spájajú, ako tých, ktoré ich rozdeľujú,” hovorí Zoltán Kiszelly.

Prečítajte si tiež:

• Šimko: Voľby sú dôležité, ale neočakávajme od nich zázračné účinky
• Poľsko možno čaká kolaps, po ktorom sa už nemusí spamätať