Kábul 16. augusta 2021 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR/AP Photo/Gulabuddin Amiri,SITA/AP-Rahmat Gul,SITA/AP-Afghan Islamic Press, Andrew Harnik,Pixabay)
Radikálne hnutie Taliban po obsadení hlavného mesta Afganistanu uvádza, že nechce byť izolovaný a praje si udržiavať vzťahy s medzinárodným spoločenstvom. Pre televíziu Al–Džazíra to povedal jeden z hovorcov hnutia, ktoré za posledné dni prevzalo kontrolu nad zemou. Vojna podľa neho skončila.
Za posledné dni radikálne hnutie Taliban obsadilo provinčné metropoly, na koniec v nedeľu vstúpili i do Kábulu, z ktorého už predtým utiekol prezident Ašraf Ghaní. Talibanci následne obsadili aj prezidentský palác.
V Kábule vypukol chaos a mnohé strany sa z Afganistanu snažia dostať pracovníkov z ambasád. Prvé české armádne lietadlo v Prahe pristálo dnes ráno, na palube priviezlo 46 Čechov a spolupracovníkov s ich rodinami.
“Postupujeme so zodpovednosťou pri každom kroku a dbáme na to, aby sme mali mier so všetkými… Sme pripravení venovať sa obavám medzinárodného spoločenstva cez dialóg,“ uviedol hovorca politického krídla Talibanu.
Reklama
Zároveň podľa neho Taliban žiada všetky krajiny, aby s ním zasadli na rozhovory v snahe urovnať akékoľvek otázky.
Agentúra Reuters predtým informovala, že dvaja zástupcovia Talibanu uviedli, že hnutie chce v Afganistane prevziať moc a nepočíta s prechodnou vládou.
“Vojna v Afganistane skončila,“ uviedli zástupcovia Talibanu s tým, že hnutie dosiahlo to, o čo sa usilovalo. Čím je oslobodenie krajiny a nezávilosť afganského ľudu.
Na letisku v Kábule sú tisícky Afgancov; padli varovné výstrely
Americkí vojaci vypálili v pondelok varovné výstrely do vzduchu na Medzinárodnom letisku Hámida Karzaja v Kábule, kde sa zhromaždili tisíce Afgancov v nádeji, že sa im podarí odletieť z krajiny. Informovala o tom agentúra AFP.
“Cítim sa tu veľmi vystrašený. Veľa strieľajú do vzduchu,” povedal pre AFP svedok.
Vedenie letiska v tejto súvislosti podľa televízie TOLOnews v pondelok oznámilo, že všetky komerčné lety boli pozastavené.
Militantné hnutie Taliban po rýchlej ofenzíve z posledných dní v nedeľu bez boja obsadilo kľúčové mesto Džalalabad a vstúpilo do metropoly Kábul, kde jeho bojovníci obsadili aj prezidentský palác. Afganský prezident Ašraf Ghaní z krajiny utiekol.
Letecké spoločnosti United Airlines, British Airways a Virgin Atlantic v tejto súvislosti presmerovali svoje lety tak, aby sa vyhli vzdušnému priestoru Afganistanu, uviedla v pondelok agentúra Reuters.
Nemecko evakuuje svojich občanov z Kábulu, let plánuje na pondelok i Francúzsko
Nemecko spustilo evakuáciu svojich občanov z Afganistanu po tom, čo militantné hnutie Taliban v nedeľu ovládlo i hlavné mesto Kábul. V noci na pondelok pristálo podľa agentúry DPA v katarskej Dauhe americké lietadlo, na palube ktorého bolo 40 spolupracovníkov nemeckého veľvyslanectva a štyria členova švajčiarskej diplomatickej misie.
O niekoľko hodín neskôr odletelo do Kábulu z dolnosaského vojenského letiska Wunstorf prvé lietadlo nemeckej armády s vojakmi, ktorí majú zaistiť evakuáciu. Odcestovali s nimi i vojenskí policajti a zdravotníci Bundeswehru. Nemecko stiahlo svoje jednotky z Afganistanu koncom júna po 20 rokoch.
Francúzsko do pondelka večera uskutoční prvú evakuáciu svojich občanov z Kábulu na základňu v Spojených arabských emirátoch, uviedla podľa agentúry AFP ministerka obrany Florence Parlyová. Pre rozhlasovú stanicu France Info povedala, že z krajiny plánujú evakuovať desiatky Francúzov, ako aj “ľudí pod našou ochranou”.
Český minister zahraničných vecí Jakub Kulhánek na sociálnej sieti Twitter napísal, že Česko pokračuje v “evakuačnom úsilí”. Ďalšie podrobnosti odmietol poskytnúť z bezpečnostných dôvodov, dodal však, že v pondelok predpoludním zvolal ďalší krízový štáb rezortu českej diplomacie.
Koľko evakuačných letov z Afganistanu česká vláda ešte plánuje, nie je v tejto chvíli známe. Podľa informácií predsedu zahraničného výboru Poslaneckej snemovne Ondřeja Veselého sa záchranná operácia týka necelej stovky osôb.
Televízia ČT24 uviedla, že české úrady zatiaľ nezverejnili podrobnosti o tom, aký bude osud evakuovaných Afgancov. Po pristátí prvého letu ich autobus podľa očitých svedkov odviezol na neznáme miesto. Českí vojaci museli ísť po príletoch z Afganistanu do špeciálneho komplexu v Těchoníně, kde absolvovali test na koronavírus a prečkali tam karanténu. Je preto zrejmé, že karanténnym opatreniam sa nevyhnú ani Afganci.
Holanďanov pomohli evakuovať z Kábulu Ukrajinci; Belgicko vyšle štyri lietadlá
Holandskí občania z Kábulu odleteli z Afganistanu na palube ukrajinského vojenského lietadlá ešte v nedeľu. Belgicko eviduje najmenej 50 svojich občanov, ktorým sa zatiaľ krajinu ovládnutú hnutím Taliban nepodarilo opustiť.
Holandský spravodajský server DutchNews.nl v pondelok uviedol, že Ukrajina v nedeľu vyšla v ústrety občanom viacerých európskych krajín a na palube svojho vojenského lietadla odviezla do bezpečia aj občanov Bieloruska, Holandska a Chorvátska, ako aj viacerých obyvateľov Afganistanu.
Ukrajinský minister zahraničných vecí Dmytro Kuleba na Twitteri uviedol, že všetci evakuovaní sú v bezpečí. “Neopúšťame svojich ľudí a pomáhame ostatným,” opísal situáciu Kuleba. Nespresnil však, koľko ľudí sa ocitlo na palube ukrajinského lietadla, a ani to, či medzi nimi boli aj zamestnanci ambasád.
Holandský premiér Mark Rutte počas uplynulého víkendu v dôsledku rapídne sa zhoršujúcej situácie v Afganistane zvolal krízové rokovanie vlády. Následne vyhlásil, že jeho kabinet použije všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, aby zaistil bezpečnosť zamestnancov ambasády, ale aj domácich afganských tlmočníkov a ich rodín.
Evakuovať svojich občanov z Afganistanu sa podľa televíznej stanice RTBF snaží aj Belgicko. Ministerstvo zahraničných vecí v pondelok evidovalo okolo 50 Belgičanov v tejto krajine – 34 osôb s trvalým pobytom vrátane pracovníkov mimovládnych organizácií a osôb s dvojitým občianstvom, a 11 až 13 Belgičanov, ktorí krajinu navštívili súkromne. Ich odchod z Afganistanu je komplikovaný, belgická armáda však už potvrdila, že zmobilizuje niekoľko lietadiel, aby pomohla pri evakuácii osôb, ktoré chcú z krajiny odísť.
Viacero Belgičanov, ktorým sa v pondelok ráno nepodarilo odletieť z preplneného a chaosom poznačeného kábulského letiska, požiadalo o pomoc belgické veľvyslanectvo v pakistanskom Islamabade.
RTBF oznámila, že federálna ministerka obrany Ludivine Dedonderová navrhla poslať do Kábulu štyri vojenské transportné lietadlá – A400 M, dve C130 a Falcon7X –, aby pomohli s organizáciou evakuačných operácií na kábulskom letisku.
“Hľadáme riešenie pre každý prípad a pre každého Belgičana. Rokujeme aj s inými krajinami o organizácii čo najefektívnejších repatriácií,” opísal situáciu hovorca ministerstva zahraničných vecí Wouter Poels.
Podľa informácií RTBF najmä Spojené štáty, Nemecko, Francúzsko a Holandsko presunuli vrtuľníkmi svoj diplomatický personál na kábulské letisko, kde čakajú na evakuáciu z krajiny.
Letisko v Kábule je strážené americkými jednotkami, uviedla tlačová agentúra Reuters. Aj napriek tomu vládne na letisku chaos a panika a v pondelok dopoludnia bolo hlásených najmenej päť ľudí, ktorí zomreli počas tlačenice, keď sa pokúšali nastúpiť do lietadiel odlietajúcich z Kábulu.
Na ceste do Kábulu je ďalšie evakuačné lietadlo českej armády
Česká republika vyslala v pondelok predpoludním ďalšie lietadlo do afganskej metropoly Kábul, ktoré má pomôcť s evakuáciou. Informovala o tom televízia ČT24.
V pondelok ráno už pristál na vojenskom letisku v pražských Kbeloch stroj so 46 evakuovanými českými občanmi a ich afganskými spolupracovníkmi, ktorý odštartoval v nedeľu pred polnocou (SELČ) z medzinárodného letiska v Kábule.
Vyše 60 krajín na čele s USA vyzýva Taliban, aby umožnil ľuďom bezpečný odchod
“Afgancom a cudzincom, ktorí chcú odísť, to musí byť umožnené,” uviedla v spoločnom vyhlásení zverejnenom americkým ministerstvom zahraničných vecí skupina viac ako 60 krajín.
Afganský ľud si podľa nich zaslúži žiť v bezpečí a dôstojnosti a medzinárodné spoločenstvo je pripravené im pomôcť.
Vo vyhlásení sa ďalej uvádza, že “cesty, letiská a hraničné priechody musia zostať otvorené a v regióne musí byť zaistený pokoj”.
Podľa agentúry AFP sa v dokumente okrem iného píše, že “tí, ktorí majú v Afganistane moc a autoritu, nesú zodpovednosť za ochranu ľudských životov”.
Medzi signatármi vyhlásenia je okrem USA aj Rakúsko, Británia, Kanada, Nemecko, Španielsko či šéf európskej diplomacie Josep Borrell.
Militantné hnutie Taliban po rýchlej ofenzíve z posledných dní v nedeľu bez boja obsadilo kľúčové mesto Džalalabad a vstúpilo do metropoly Kábul, kde podľa záberov televízie al-Džazíra jeho bojovníci obsadili aj prezidentský palác.
Z Kábulu sa momentálne snažia dostať tisícky ľudí. Mnoho západných štátov tam uzavrelo svoje ambasády a evakuuje svojich občanov i miestnych spolupracovníkov. (viac o tom, ako sa situácia vyvíjala počas nedele si môžete prečítať TU).
BR OSN v pondelok mimoriadne zasadne ohľadom situácie v Afganistane
Mimoriadne zasadnutie Bezpečnostnej rady OSN o Afganistane sa uskutoční v New Yorku v pondelok od 10.00 h miestneho času (16.00 h SELČ). Informovala o tom v nedeľu večer agentúra AP.
Generálny tajomník OSN António Guterres bude členov rady informovať o najnovšej situácii v Afganistane po tom, čo militantné hnutie Taliban počas nedele preniklo i do hlavného mesta Kábul a obsadilo i prezidentský palác.
Guterres v piatok vyzval Taliban, aby okamžite zastavil svoju vojenskú ofenzívu v Afganistane a rokoval v “dobrej viere” s cieľom odvrátiť dlhotrvajúcu občiansku vojnu. Vyjadril tiež hlboké znepokojenie zo správ, že toto fundamentalistické hnutie na dobytých územiach zaviedlo prísne obmedzenia práv žien a dievčat. Kritizoval i opatrenia namierené voči novinárom.
O aktuálnej situácii v Afganistane hovoril v nedeľu s členmi bezpečnostného tímu USA i americký prezident Joe Biden, uvádza agentúra DPA. Ako sa píše na účte Bieleho domu na Twitteri, predmetom videorozhovoru bola evakuácia civilných zamestnancov, afganského pomocného personálu či iných spojencov z Afganistanu.
Z Afganistanu boli medzičasom evakuované stovky zamestnancov amerického veľvyslanectva v Kábule, uviedla agentúra AFP s odvolaním sa na predstaviteľa ozbrojených síl.
Predseda Zboru náčelníkov štábov ozbrojených síl USA Mark Milley v telefonáte so senátormi podľa stanice CNN varoval, že v Afganistane môže dôjsť k opätovnému vytvoreniu teroristických skupín, akou je napríklad al-Káida omnoho skôr než sa očakáva.
AFP: Kto je štvorica mužov, ktorých treba poznať v hnutí Taliban
Militantné hnutie Taliban, ktoré v nedeľu obsadilo aj afganskú metropolu Kábul, sa chystá vyhlásiť Islamský emirát Afganistan (IEA). Tlačová agentúra AFP v tejto súvislosti pripomína, kto sú hlavní lídri a stratégovia tohto radikálneho islamistického hnutia.
Podľa AFP je súčasným vodcom Talibanu mulla Hajbatulláh Áchúndzáda, ktorý sa doteraz držal v úzadí a túto pozíciu získal v máji 2016 po smrti svojho predchodcu Mansúra. Ten bol zabitý pri útoku amerických dronov v Pakistane. Do mája 2016 bolo málo informácií o Áchúndzádovi, ktorý sa dovtedy zaoberal viac súdnymi a náboženskými záležitosťami než bojovými akciami. Podľa niektorých analytikov je úloha tohto “učenca” na čele hnutia viac symbolická než operatívna.
Áchúndzáda je synom moslimského teológa, pôvodom z Kandaháru, paštúnskej oblasti v južnom Afganistane a kolísky hnutia Taliban. Sľub vernosti mu zložil aj vodca teroristickej organizácie al-Káida Ajman Zawáhirí, ktorý šéfa Talibanu nazýva “emirom pravoverných”. To Áchúndzádovi pomohlo získať dôveryhodnosť v džihádistickom svete.
AFP uviedla, že Áchúndzáda má za úlohu zjednotiť rôzne krídla hnutia Taliban, ktoré sa rozhádali po Mansúrovej smrti a po odhalení, že hnutie takmer dva roky tajilo smrť svojho zakladateľa, mullu Umara, ktorý zomrel v roku 2013.
Ďalším vplyvný menom hnutia je Abdal Ghaní Barádar, spoluzakladateľ Talibanu spolu s mullom Umarom. Jeho život zmenila sovietska invázia z roku 1979, ktorá z neho urobila mudžahedína a podľa všetkého aj bojovníka po boku mullu Umara. V roku 2001, po intervencii Spojených štátov a páde Talibanu, bol súčasťou malej skupiny povstalcov pripravených na dohodu o uznaní novej administratívy v Kábule. Táto iniciatíva sa však ukázala ako neúspešná. Ako jeden z vojenských lídrov Talibanu bol v roku 2010 zatknutý v pakistanskom Karáči. V roku 2018 bol prepustený na slobodu, najmä pod tlakom Washingtonu. Vďaka rešpektu rôznych frakcií Talibanu bol vymenovaný za vedúceho ich politického úradu so sídlom v Katare, odkiaľ viedol rokovania s Američanmi, ktoré nakoniec viedli k stiahnutiu zahraničných jednotiek z Afganistanu. Bol aj súčasťou mierových rozhovorov s afganskou vládou, ktoré sa však skončili bez úspechu.
Za muža číslo dva v hnutí je považovaný Sirádžuddín Hakkání, šéf mocnej skupiny, ktorá nesie jeho priezvisko. Skupinu Hakkáníovcov, ktorú založil jeho otec, protisovietsky mudžahedín Džaláluddín Hakkání, označuje Washington za teroristickú organizáciu a jednu z najnebezpečnejších frakcií bojujúcich za posledné dve desaťročia – aj za pomoci samovražedných atentátnikov – proti jednotkám USA a NATO v Afganistane.
Členovia tejto skupiny majú na svedomí vraždy viacerých vysokých afganských predstaviteľov a angažovali sa v rukojemníckych aférach týkajúcich sa občanov západných krajín. Sú známi svojou nezávislosťou, bojovými schopnosťami a operáciami v horských oblastiach východného Afganistanu. Podľa AFP ide o skupinu, ktorá bude mať silný vplyv na budúce rozhodnutia Talibanu.
Za “dediča” hnutia je považovaný mulla Jakúb, syn zavraždeného zakladateľa Talibanu mullu Umara. Je vedúcim vplyvnej vojenskej komisie Talibanu, ktorá rozhodovala o stratégii boja proti afganskej vláde. Jeho rodinné puto na uctievaného zakladateľa Talibanu ho stavia do úlohy zjednocujúcej postavy v širokom a rôznorodom hnutí.
Podľa AFP však pretrvávajú špekulácie o jeho skutočnej úlohe v hnutí, lebo niektorí analytici špecializujúci sa na Taliban sa domnievajú, že jeho vymenovanie za šéfa vojenského výboru v roku 2020 bolo čisto symbolické.
11.1°C
Pondelok 
11.1°C
Sobota 
9.4°C
.jpg)
.JPG)
.jpg)
