Byzantská misia je prvou písomnou zmienkou o doručení poštovej zásielky

Nitra 5. júla (TASR/HSP/Foto:TASR) 

Poštová známka prezentuje oboch byzantských misionárov na základe najstarších známych zobrazení

Slovenská pošta vydala pri príležitosti osláv 1150. výročia príchodu svätých Cyrila a Metoda na naše územie príležitostnú poštovú známku. Exkluzívna hárčeková verzia známky bola vytlačená v limitovanom počte 70.000 kusov unikátnou technológiou oceľotlače z plochých platní. Výtvarný návrh emisie vytvoril slovenský grafik a ilustrátor Dušan Kállay, oceľorytinu realizoval jeden z najuznávanejších českých rytcov Miloš Ondráček. Špeciálna emisia poštovej známky je výsledkom spolupráce Slovenskej pošty s Bulharskou republikou, Českou republikou a Vatikánom. „V spolupráci s autorom výtvarného návrhu známky sme sa priklonili k prezentácii obidvoch byzantských misionárov na základe najstarších známych zobrazení pochádzajúcich z 9. a 11. storočia.

Na poštovej známke prezentujeme fresky, ktoré sa nachádzajú na mieste posledného odpočinku sv. Cyrila v Kostole sv. Klimenta v Ríme,“ konštatoval riaditeľ Slovenskej pošty Tomáš Drucker. Podľa jeho slov je výročie príchodu solúnskych bratov nielen významným míľnikom v dejinách Slovenska, ale aj z hľadiska dejín poštovníctva. „Je zároveň prvou písomnou zmienkou o doručení poštovej zásielky v dejinách našej krajiny. Byzantská misia k nám prišla na základe posolstva kniežaťa Rastislava, ktoré v roku 862 doručilo na cisársky dvor do Konštantínopola list so žiadosťou o poslanie misionára,“ povedal.

Freska stvárňuje udalosti pri príchode oboch bratov do Ríma v roku 867

Poštová známka prezentuje oboch byzantských misionárov na základe najstarších známych zobrazení. Nachádzajú sa na mieste posledného odpočinku sv. Cyrila, v bazilike San Clemente v Ríme. Medzi najväčšie pozoruhodnosti dolnej baziliky patrí freska Osobný súd sv. Cyrila z 9. storočia, ktorá sa stala námetom poštovej známky. V spodnej časti hárčeka je prezentovaná ďalšia z fresiek dolnej baziliky s názvom Prenesenie ostatkov sv. Klimenta z 11. storočia. Freska stvárňuje udalosti pri príchode oboch bratov do Ríma v roku 867. Hárček je dekorovaný hlaholikou prevzatou z jednej zo strán Assemaniho evanjeliára z konca 10. storočia, ktorý sa nachádza vo Vatikánskej knižnici v Ríme. Motívom prítlače FDC je ďalšia z fresiek baziliky San Clemente v Ríme s názvom Zostúpenie Krista do predpeklia z 9. storočia s polpostavou mnícha s knihou v ruke. Predpokladá sa, že ide o portrét sv. Cyrila vytvorený byzantským maliarom, pretože situovanie fresky je zhodné so správou zo Života Konštantína, že bol pochovaný „po pravej strane oltárnej v chráme sv. Klimenta.“ Motívom FDC pečiatky je nakoniec motív oranta/biskupa s  krížom na krku, nachádzajúci sa na reverze veľkomoravského nákončia z hrobu číslo 100 pri kostole č. II na hradisku Valy pri Mikulčiciach.