Vzrastie podľa nich podiel nesolventných podnikov, ktorých krátkodobé finančné aktíva nebudú postačovať na pokrytie strát. Vplyv pandémie COVID-19 sa postupne prenáša do všetkých oblastí hospodárskeho života na Slovensku. Ovplyvňuje fungovanie nielen tých podnikov, ktoré museli povinne pozastaviť svoju činnosť v záujme spomalenia šírenia vírusu medzi obyvateľstvom.
Najvýraznejší nárast podielu nesolventných podnikov analytici očakávajú v koronakrízou najviac ohrozených podnikoch zaoberajúcich sa ubytovacími a stravovacími službami, obchodom a umením, zábavou a rekreáciou. Pri dlhšie trvajúcej karanténe sa však pod finančný tlak dostane aj množstvo podnikov priemyselnej výroby. S pribúdajúcim počtom väčších nesolventných podnikov sa pridaná hodnota a zamestnanosť podnikového sektora môžu začať prepadávať dvoj až trojnásobne rýchlejšie ako rast miery nesolventnosti podnikov.
V prípade, že by karanténa trvala až pol roka, podiel podnikov neschopných kryť fixné náklady by sa podľa analytikov národnej banky strojnásobil a viac ako štvrtina podnikov by bola nesolventná. “Z pohľadu dočasného krytia strát krátkodobým finančným majetkom by však stredné a veľké podniky boli na tom nepomerne horšie v už oveľa kratšom čase,” uvádza sa v analýze.
Napríklad, štvormesačná odstávka stredných alebo veľkých podnikov by mohla podľa analytikov znamenať, že až polovica z nich by sa stala nesolventnými. To do značnej miery súvisí s odlišným odvetvovým zameraním malých, stredných a veľkých podnikov a významom krátkodobých finančných aktív pre ich fungovanie. Veľké podniky, na rozdiel od malých podnikov, majú zväčša väčšiu šancu získať v prípade potreby cudzie zdroje financovania a nie sú do takej miery závislé od vlastných krátkodobých zdrojov financovania.