Môj profil 
Predplatné
Kardinál José Saraiva Martins, bývalý prefekt Kongregácie pre svätorečenie, je jedným z najvplyvnejších kardinálov kúrie. Neskrýva svoj údiv kvôli situácii, ktorá uvádza do “rozpakov” Svätú stolicu najmä kvôli citlivej téme odhalenej poľským prelátom.
“Verejne vystúpiť takýmto spôsobom je poškodzovaním a dokonca spôsobí efekt bumerangu.” “Outing” Mons. Charamsa je “problémom týkajúcim sa jednotlivca a vyvolať takýto mediálny rozruch je jednoznačne nesprávne a škodlivé.”
Prečo to považujete za nevhodný a nesprávny výstup? Čo Vás sklamalo najviac?
“Predovšetkým je chyba v načasovaní. Monsignor Charamsa si jasne zvolil predvečer Synody o rodine, aby zosilnil účinok svojho odhalenia. Miesto toho, aj keby len z dôvodu využitia tejto príležitosti, sa mal zachovať inak. Nechcem posudzovať túto záležitosť, ale tento spôsob konania spôsobuje vážne narušenie svedomia veriacich a je tiež kontraproduktívny vo vzťahu k motívom, o ktorých on sám hovorí, že sú z jeho srdca. To nemá žiadne opodstatnenie.”
Podľa Vás, akú urobil chybu Monsignor Charamsa vo svojom vyhlásení?
“Doktrína hovorí jasne. Charamsa je teológ a pracoval veľa rokov v Kongregácii pre náuku viery, takže by to mal dobre vedieť. Porušenie pravidiel je problémom individuálnej zodpovednosti. Písmo a morálne učenie Cirkvi sú jednoznačné. Nemožno sa zahrávať so slovami pri vykonávaní rozhrešenia. Je to ako pri spovedi. Každý sa v nej stretáva so svojím vlastným svedomím. Bol si toho vedomý aj pred vysviackou. Jeho vyhlásenia spôsobujú zmätok. A mediálna scéna zväčšuje škodu. Je to nepríjemnou situáciou, ak sa nechá takýto prípad “explodovať” niekoľko hodín pred historickou cirkevnou udalosťou. Tento spôsob vyjadrovania je v kontraste so službou v rímskej kúrii. A je proti morálnej disciplíne a mysleniu v Cirkvi. ”
A jeho postoj na bývalé Sväté oficium?
“Opatrnosť v konaní a vo vyjadrovaní je o to potrebnejšia, o koľko viac ide o postoje, pri ktorých sa musí zachovať primerané správanie sa a vystupovanie. Aj mediálne zviditeľnenie jeho spoločenského postavenia bolo chybou, ktorá vzbudí len senzáciu. Ak sa chcel týmto pokúsiť upozorniť Synodu na homosexuálne otázky, zvolil si ten najhorší spôsob. Vyostrovať situáciu s osobnými problémami spôsobí opačný efekt vzhľadom na pastoračnú starostlivosť a na dobré prostredie pre dialóg, ktorý s pápežom Františkom žijeme v tejto mimoriadnej dobe milostí pre Cirkev.”
Preklad článku Martin Šuly
.jpg)
