Bratislava 12. februára (TASR/HSP – Foto:TASR) 

Svetový deň chorých pripomína lekár a europoslanec

“V kalendári sú dni, keď myslíme na nevyliečiteľne chorých a umierajúcich. Tieto sú výzvou vstúpiť si do svedomia, či robíme všetko, aby sme im v ich situácii pomohli,” konštatoval v súvislosti s včerajším Svetovým dňom chorých lekár a poslanec Európskeho parlamentu (EP) Miroslav Mikolášik (EĽS/KDH).

Mnohé správy podľa neho, bohužiaľ, poukazujú na to, že dôstojné umieranie je pre mnohých stále luxusom. Napriek tomu, že žijeme v dvadsiatom prvom storočí a patríme k vyspelým krajinám sveta.

“Médiá napríklad nedávno zverejnili list lekárky o rozhodnutí vedenia jednej z regionálnych nemocníc, že nie je potrebné, aby bol na oddelení dlhodobo chorých lekár prítomný v noci a cez víkend. Predstavte si, že váš ťažko chorý príbuzný leží v nemocnici a pritom je šesťdesiat tri a pol hodiny týždenne bez lekárskej starostlivosti,” pripomenul člen Výboru EP pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín šetrenie v slovenskom zdravotníctve na nevhodnom mieste. “Nemali by sme zabúdať, že Európania vnímajú zdravotnú starostlivosť ako jedno z kritérií, ktoré odlišuje životnú úroveň v Európe od životnej úrovne v iných štátoch,” dodal s tým, že je potrebné sa zamerať na kvalitu zdravotnej starostlivosti vo všetkých regiónoch. “Ani v tých ekonomicky slabších nemôže klesnúť pod zákonmi garantovanú úroveň, čo sa, bohužiaľ, často stáva s poukázaním na finančnú krízu.”

Finančná kríza nemôže byť dôvodom na pochovanie zaživa

Chronicky chorí pacienti sú podľa Mikolášika vzhľadom na cenu liekov často nútení počítať, koľkokrát si môžu dovoliť navštíviť lekára. O paliatívnej starostlivosti na sklonku života ani nehovoriac, keďže jej dostupnosť často závisí od možností peňaženky ťažko chorého pacienta.

Svetový deň chorých sa slávi každoročne od roku 1992, keď ho ustanovil pápež Ján Pavol II. Tento deň je venovaný nevyliečiteľne chorým ľuďom na celom svete. Cieľom je vytváranie podmienok pre chorých, aby mohli znášať nevyliečiteľné choroby a čeliť smrti v dôstojných podmienkach.

Katolícka charita upozorňuje, že hospice potrebujú nielen solventní

Hospicová starostlivosť určená pre nevyliečiteľne chorých ľudí v poslednom štádiu života by mala byť dostupná pre všetkých, ktorí ju potrebujú, nie iba pre solventných. Pri príležitosti Svetového dňa chorých na to upozorňuje Slovenská katolícka charita (SKCH), ktorá na Slovensku prevádzkuje 12 mobilných hospicov a tri denné stacionáre.

“Zdravotné poisťovne nehradia túto starostlivosť v plnej výške, a tak rozdiel musí doplácať pacient. Mnoho ľudí si nemôže dovoliť umiestniť príbuzného v hospici, pretože na to nemajú peniaze,” upozorňuje generálny sekretár SKCH Radovan Gumulák. Keďže zdravotné poisťovne platia málo, charita sa snaží vyzbierať peniaze od darcov, aby mohla prijať aj chudobných pacientov. Platby zo zdravotných poisťovní nepokryjú náklady na paliatívnu liečbu a komplexnú starostlivosť, ktorá sa v hospicoch poskytuje. Príspevok pacienta nechcú hospice neúmerne zvyšovať, pretože už terajšie platby veľmi zaťažujú rodiny pacientov, ktorých život sa blíži ku koncu.

V hospici je nevyliečiteľne chorým ľuďom v terminálnom štádiu života poskytnutá starostlivosť, aby netrpeli neznesiteľnými bolesťami a bola zachovaná ich ľudská dôstojnosť. “Dôležité je, aby v posledných chvíľach života neboli sami. Zomrieť dôstojne by nemal byť luxus,” uviedol Gumulák.

Pomoc až do africkej Ugandy

SKCH pomáha nevyliečiteľne chorým ľuďom nielen doma, ale aj v zahraničí. V dedinke Unna na severe africkej Ugandy otvorila nedávno centrum na pomoc deťom postihnutým HIV a AIDS. Ide predovšetkým o deti, ktoré sa už narodili s vírusom HIV a stratili jedného alebo obidvoch rodičov. Charita postavila centrum vďaka podpore slovenských darcov.

Svetový deň chorých sa slávi každoročne od roku 1992, kedy ho ustanovil pápež Ján Pavol II. Je venovaný nevyliečiteľne chorým ľuďom na celom svete a jeho cieľom je pripomenúť verejnosti povinnosť zabezpečiť starostlivosť o ťažko chorých, aby mohli znášať nevyliečiteľné choroby a čeliť smrti v dôstojných podmienkach.