Môj profil 
Predplatné
“Chcem poďakovať za možnosť trénovať slovenský tím. S tímom som prežil veľa dobrých zážitkov na koniec mojej kariéry. Snažil som sa odviesť maximum pre úspech,” uviedol tesne po stretnutí Vůjtek, ktorý už pred šampionátom avizoval svoj koniec na slovenskej striedačke.
Vůjtek zasadol na trénerskú stoličku slovenskej reprezentácie v auguste 2011. Už nasledujúci rok spôsobil pod Tatrami hokejový ošiaľ, keď ju na svetovom fóre v Helsinkách doviedol k strieborným medailám. Fínska metropola mu o rok neskôr vyniesla ôsmu priečku, avšak nasledujúci olympijský turnaj v Soči znamenal výrazný prepad na jedenáste miesto. Vlani na MS v Minsku mal k dispozícii omladený káder, ktorý napriek sympatickému prejavu skončil tesne pred bránami štvrťfinále. Tento rok mal zasa oveľa menej starostí s vybavovaním hráčskych ospravedlneniek, keďže v predchádzajúcich dvoch ich napočítal dovedna 36. Do Ostravy prišlo sedem hráčov z NHL, zvyšok kádra tvorili korčuliari z popredných európskych líg, no na lepšie ako 9. miesto to ani tentoraz nestačilo.
“Chcel som sa rozlúčiť víťazstvom, ale nepodarilo sa. Som sklamaný z toho, že sme nepostúpili do štvrťfinále. Čakal som, že budeme mať na konci viac bodov, ale straty v úvodných zápasoch v skupine rozhodli,” stručne zhodnotil Vůjtek svoj záverečný šampionát na slovenskej striedačke.
Skúsený kouč viedol Slovensko celkovo v 36 zápasoch na veľkých fórach. Na štyroch MS za sebou (2012-2015) ich bolo 32, ďalšie štyri pridal na olympijskom turnaji vlani v Soči. Má však negatívnu bilanciu, keďže z víťazstva sa tešil v šestnástich prípadoch a až dvadsaťkrát sa jeho tím ocitol v pozícii zdolaného súpera, pričom štyrikrát až po predĺžení, resp. samostatných nájazdoch. Vystúpenie na zimnej olympiáde 2014 (11. miesto) bolo jeho najväčším športovým neúspechom navyše v škaredom tieni nominačných konfrontácií, zákulisnej agendy a verejných kontroverzií, paradoxne doteraz nie úplne vyjasnených.
Najkrajšie spomienky bude mať na MS 2012 v Helsinkách, kde Slováci pod jeho vedením vybojovali strieborné medaily. “Moje obdobie na slovenskej lavičke sa začalo abnormálnym úspechom, ktorý možno na Slovensku nebude ďalších desať či päťnásť rokov, aj keby som mu to prial. Vlani sme boli celkom blízko od štvrťfinále. Škoda zápasu s Českom, kde sme v závere viedli a dostali dve minúty pred koncom nešťastný vyrovnávajúci gól. Nerád spomínam na duel s Francúzskom, v ktorom sme stratili náskok 3:1 a prehrali 3:5. To bol moment najhorší moment počas môjho pôsobenia pri slovenskom národnom mužstve. Aj ten zostane v pamäti,” priznal Vůjtek.
Pre čochvíľa 68-ročného Vůjteka bolo pôsobenie pri slovenskom národnom tíme druhou trénerskou skúsenosťou na medzinárodnej úrovni. Prvýkrát ju okúsil ako asistent v sezóne 1992/1993 na bronzovej ceste československého juniorského výberu a v dvoch nasledujúcich ho dokonca viedol. Bohaté skúsenosti však získal najmä na klubovej úrovni. Svoju trénerskú kariéru začal v druholigovej Karvinej (1982-1985), následne prešiel na striedačku extraligových Vítkovíc, ktoré s prestávkami trénoval pätnásť ročníkov. V Česku medzitým viedol na najvyššej úrovni aj Zlín a neskôr i Třinec. Úspešnú misiu však absolvoval najmä v KHL. V roku 2001 ju odštartoval ako tréner Lokomotivu Jaroslavľ, po dvoch sezónach odišiel do Kazane. Po troch rokoch vo Vítkoviciach sa opäť vrátil na k ruskému hokeju, v rokoch 2007-2009 viedol Dinamo Moskva a následne po ročnej prestávke opäť Lokomotiv Jaroslavľ, kde predbežne zakončil svoju cestu na klubovej úrovni.
Po poslednom zápase v Ostrave priznal, že si potrebuje dať oddych. Ako bude vyzerať jeho ďalšia budúcnosť, nevedel zatiaľ povedať. “Boli to psychicky náročné dni – najprv šesť týždňov prípravy a teraz skoro dva týždne na majstrovstvách sveta. Najbližšie dni sa chystám hlavne poriadne si odpočinúť,” dodal.
ml
.jpg)
