VšZP stopla návrhy na zmenu podmienok predpisovania liekov

Bratislava 1. marca 2017 AKTUALIZOVANÉ (TASR/HSP/Foto:TASR-Andrej Galica)

O návrhoch majú teraz diskutovať odborníci

Štátna Všeobecná zdravotná poisťovňa (VšZP) pozastavuje návrhy na obmedzenie indikačných kritérií pri liečbe vekom podmienenej degenerácie makuly a pri poškodení zraku v dôsledku diabetického makulárneho edému. Rovnako tak urobila v prípade liečby chronickej hepatitídy typu C. Na tlačovej konferencii to dnes oznámil šéf VšZP Miroslav Kočan.

Spomínané návrhy podľa jeho slov nemali nič spoločné s ozdravným plánom VšZP, ktorý musela vypracovať pre minuloročnú rekordnú stratu. Kategoricky “dementoval”, že by mali pripraviť slovenských pacientov o liečbu, cieľom má byť efektívne využívanie peňazí z verejného zdravotného poistenia. O návrhoch majú preto teraz diskutovať odborníci, kým sa nenájde kompromis. Kočan nevylúčil, že následne VšZP predloží návrhy v inom znení.

Pri podaní návrhov postupovala VšZP podľa jeho slov striktne v zmysle zákona. Dôvodom podania bolo, že reálne výdavky na tieto lieky nezodpovedajú farmako-ekonomickýcm prepočtom, ktoré deklarovali ich výrobcovia pri žiadosti o úhrady z verejného zdravotného poistenia. TASR a denník Sme ešte vlani upozornili, že pri kategorizácii liekov, v rámci ktorej sa rozhoduje o ich preplácaní zo zdravotného poistenia, sa objavili pochybnosti a niektoré farmafirmy si pre nejasnú legislatívu plnili podmienky na vstup do systému úhrad po svojom.

Kočan priblížil, že v prípade bezinterferónovej liečby hepatitídy typu C, ktorá je na Slovensku dostupná od roku 2015, sa odhadovalo, že sa ňou bude liečiť 85 pacientov všetkých zdravotných poisťovní a náklady dosiahnu 3,5 milióna eur. V skutočnosti sa však vlani len za VšZP liečilo 251 pacientov a náklady dosiahli 11,3 milióna eur. Farmafirmy musia pri žiadosti o kategorizovanie lieku uviesť aj predpokladané dosahy na verejné zdravotné poistenie.

“Toto je dôvod, 400-percentné prekročenie predpokladov, keď sa prvýkrát diskutovalo o týchto liekoch. A toto bol dôvod, prečo sme dali podnet na to, aby sme sa znova pozreli v kategorizačnej komisii na to, aké boli predpoklady používania lieku, ako sa dospelo k tomu počtu pacientov a aké majú byť celkové prostriedky na túto liečbu alokované,” vysvetlil Kočan. Zároveň poukázal, že pacienti majú aj iné možnosti liečby tohto ochorenia, aj keď pripustil, že sú asi o 10 až 20 percent menej úspešné.

Aj v prípade liečby vekom podmienenej degenerácie makuly a pri poškodení zraku v dôsledku diabetického makulárneho edému ide podľa Kočana o podobný dôvod. “Predpokladané náklady prekračujú zhruba o 100 percent v roku 2016,” doplnil. Poukázal tiež na to, že v tomto prípade existuje aj oveľa lacnejšia a rovnako efektívna liečba, liek Avastin, ktorý sa však u nás na tento účel nepoužíva. Aby sa k takémuto kroku mohlo pristúpiť, musel by o to najprv požiadať jeho výrobca.