VŠC DUKLA už má na Slovensku všetkých športovcov, nikto nemá príznaky

Bratislava 7. apríla 2020 (TASR/HSP/Foto:TASR-Michal Svítok)

VŠC DUKLA Banská Bystrica už má na Slovensku všetkých svojich športovcov. Ako posledná sa v nedeľu vrátila atlétka Iveta Putalová, ktorá zo sústredenia v Juhoafrickej republike zamierila do karantény. Väčšine duklianskych členov už karanténa vypršala, no aj naďalej im pandémia koronavírusu umožňuje trénovať len v improvizovaných podmienkach

Zdravotný stav športovcov je podľa Kataríny Vidiečanovej z oddelenia marketingu a komunikácie VŠC Dukla dobrý: “Nikto nemá príznaky ochorenia COVID-19. Predpokladám, že väčšine sa už aj skončila karanténa. Vodní slalomári, ktorí sa vracali z Austrálie alebo zo SAE, už majú po karanténe, biatlonistky takisto. Jedine už Iveta Putalová.”

Vidiečanová v pondelok pre TASR zdôraznila, že pripravovať sa nie je možné v žiadnych oficiálnych priestoroch vrátane haly na Štiavničkách: “Samozrejme, záleží aj na tréneroch. Ak vedia dať dokopy aj menšie skupiny, v ktorých udržujú rozstupy, možno si dávajú tréningy, ale každopádne nie v našich priestoroch. My máme všetko zatvorené.” V Banskej Bystrici, hneď oproti hale na Štiavničkách, pokračujú rekonštrukčné práce na Štadióne SNP, ktorý sa aj napriek obmedzeniam postupne mení na Národný atletický štadión. Momentálne prebiehajú najmä demolácie na hlavnej ploche. Bystričania trénujú doma alebo v prírode a čakajú, aké alternatívy sa im naskytnú v súvislosti s vývojom situácie.

Putalová je členka VŠC Dukla, no žije a pripravuje sa v Bratislave. “Bude sa musieť veľa improvizovať. Ivete to padlo aj vhod, oddýchne si a vstrebe celý tréning. Nehovorím, že bude mať dva týždne voľna, plánujem zabezpečiť bežiaci pás. Keď sa to podarí, nahradíme tým veľa tréningov a máme k dispozícii dosť veľa vecí na posilňovanie. Tu sa uvidí sila trénera, nie keď máte super vybavenú posilňovňu,” povedal pre TASR kouč slovenskej štvorstovkárky Marcel Lopuchovský. Informácie o príprave v domácich podmienkach či prírode má aj od kolegov: “Tréner Martiny Hrašnovej je vzpieračský tréner, majú činky v garáži a tam improvizujú. Každý podľa toho, aké má možnosti a ako si to vie vybaviť.”

Lopuchovský a Putalová prileteli do Európy z Johannesburgu nemeckým špeciálom. “Do poslednej chvíle sa čakalo, či sa dostaneme do repatriačného lietadla Európskej únie, hodiny pred odletom sme nemali ani letenky. Vybavil to najmä veľvyslanec SR v Pretórii, je to jeho zásluha, do toho lietadla nás dostal ako jediných Slovákov. Mali sme šťastie, že hneď nato bolo lietadlo z Frankfurtu do Viedne,” povedal Lopuchovský. Najakčnejší úsek však slovenská dvojica zažila až medzi viedenským letiskom a hraničným prechodom do rodnej krajiny: “To bola najkomplikovanejšia cesta z celého nášho tripu. Taxíkmi je to veľmi drahé, chodí vlak zo Schwechatu do Wolfstahlu, lenže vo Fischamende opravujú železničnú trať. Tam sa prestupuje na autobus, ktorý nám ušiel päť minút pred príjazdom. Čakali sme 40 minút, autobus nás zobral z Fischamendu do Wolfstahlu. Odtiaľ sme išli peši rýchlym, ‘vojenským’ presunom na hranice. Tam sme mali pristavené auto a pokračovali sme ďalej. Mali sme šťastie, že sme išli poobede a bolo pekné slnečné počasie, nebolo sychravo.”

Hraničnú kontrolu už Slováci absolvovali veľmi hladko. “Ani nám nemerali teplotu. Informoval som moju obvodnú lekárku, dúfam, že nebudeme mať žiadne príznaky. Aj napriek tomu by som sa dal otestovať, ako sme na tom, pokiaľ bude takáto možnosť. Aj keby sme si to mali zaplatiť, asi by sme sa na to podujali,” dodal Lopuchovský na začiatku improvizovaného obdobia: “Musíme vydržať dva týždne.”