Môj profil 
Predplatné
Uvádzajú, že letci splnili úlohy krytia a sprievodu kolón, ktoré smerovali po trasách z letiska Erebuni do Stepanakertu a Gorisu.
“Posádky vrtuľníkov armádneho letectva Vzdušných kozmických síl Ruskej federácie Mi-8 a Mi-24 zahájili doprovod vojenských kolón mierových síl, ktoré smerujú do oblastí plnenia úloh kontroly zastavenia paľby a bojových akcií v zóne Náhornokarabského konfliktu”, uvádzajú v správe.
Situácia v Náhornom Karabachu
Do Moskvy 9. októbra pricestovali na pozvanie prezidenta Ruskej federácie ministri zahraničia Azerbajdžanu a Arménska, ktorí spolu s ruským kolegom rokovali viac ako 10 hodín. V dôsledku toho sa Jerevan a Baku dohodli na zastavení paľby v Karabachu. Režim prímeria na výmenu zajatcov a tiel obetí za prostredníctva Červeného kríža nadobudol platnosť na poludnie 10. októbra. Avšak strany sa začali ihneď navzájom obviňovať z porušenia dohody.
Druhý pokus o zorganizovanie humanitárneho prímeria urobili v noci na 18. októbra. MZV USA vtedy oznámilo, že dosiahli dohodu o humanitárnom zastavení paľby od 6.00 hod SEČ (8.00 hod. miestneho času) 26. októbra, avšak aj potom hlásili strany konfliktu porušenie dohody zo strany nepriateľa.
Konflikt v Náhornom Karabachu začal vo februári 1988, kedy autonómna oblasť Náhorný Karabach oznámila odtrhnutie od Azerbajdžanskej SSR. V dôsledku ozbrojenej konfrontácie v rokoch 1992-1994 stratil Azerbajdžan kontrolu nad Náhorným Karabachom a siedmimi susednými regiónmi. Od roku 1992 prebiehajú rokovania o mierovom urovnaní konfliktu v rámci Minskej skupiny OBSE na čele s Ruskom, USA a Francúzskom.
Azerbajdžan trvá na zachovaní svojej územnej celistvosti, a Arménsko obhajuje záujmy neuznanej republiky, pretože Republika Arcach nie je účastníkom rokovaní.
.JPG)
.jpg)
