VOĽBY16: Baránek pripúšťa opäť jednofarebnú vládu, M. Slosiarik len koalíciu

Bratislava 20. februára (TASR/HSP/Foto:TASR/AP-Branislav Račko)

Kým politický analytik Ján Baránek vidí stále možnosť pokračovania jednofarebnej vlády, sociológ Martin Slosiarik považuje túto úvahu za skôr irelevantnú

Obaja analytici, ktorí zároveň vedú agentúry zaoberajúce sa prieskumami verejnej mienky, pre TASR zhodnotili vývoj preferencií politických strán. Dnes sa začalo dvojtýždňové embargo na predvolebné prieskumy.

“Generálny záver je, že víťazom volieb bude Smer-SD. Ide o to, či nájde koaličného partnera. Možno však uvažovať aj o tom, či bude zostavovať vládu sám. Ani v roku 2012 tomu prieskumy nenapovedali, preto je to stále v hre. Smer-SD kulminoval na jeseň 2015, potom trochu začal klesať. Je to však zradné, lebo v roku 2012 mali preferencie 30 či 35 percent a vo voľbách mali 44 percent,” povedal šéf agentúry Polis Baránek.

Slosiarik tvrdí, že ešte v novembri bol presvedčený, že Smer-SD môže jednofarebnú vládu zopakovať. “Na téme utečencov dokázala vládna strana výrazne mobilizovať voličov a preferencie boli na úrovni 40 percent. Ale príchod domácich tém, ako zdravotníctvo, školstvo a korupčné kauzy, náskok Smeru-SD zúžil. Aktuálne akoby sa k sebe približovali dva bloky – Smer-SD a SNS ako potenciálni koaliční partneri a stredopravé strany. Je to ale relatívne, záleží, koľko hlasov vo voľbách prepadne. Situácia je otvorená, ale otázka jednofarebnej vlády je skôr irelevantná,” uviedol šéf agentúry Focus.

Baránek aj Slosiarik pripúšťajú aj patovú situáciu, keď oba bloky budú mať vyrovnané sily. “Ak sa parlament vyskladá tak, že v ňom budú pravicové strany bez ochoty spolupracovať so Smerom-SD, môžu byť predčasné voľby. To je ale scenár, ktorý vyžaduje istú zostavu parlamentu a istú dohodu opozičných lídrov,” konštatoval Baránek.

On sám za najmenej pravdepodobnú alternatívu považuje vládu bez Smeru-SD. “To tiež závisí od toho, kto sa dostane do parlamentu. Béla Bugár (Most-Híd) povedal, že nepôjde s OĽaNO, neviem, ako je na tom OĽaNO s Radoslavom Procházkom (#Sieť). Ak by sa tam dostala SMK, neviem, či sú schopní vládnuť s Mostom-Híd. Je tam veľa otáznikov,” podotkol Baránek.

Evidentný nárast vidí pri SNS, mierny pokles zase pri KDH. “SNS bola dlho pod piatimi percentami, až vlani začala rásť. Nie je to ale prekvapujúce, berú si späť svojich voličov, ktorých mali. Pokles pri KDH je zaujímavý, lebo to vyzerá, že odchádzajú aj voliči tvrdého jadra, a to už je nebezpečné,” pripustil Baránek.

Slosiarik si nárast SNS vysvetľuje práve poklesom podpory vládnej strany. “Smer-SD išiel dole a na jeho prepade najviac zarobila práve SNS,” tvrdí. Za stratou preferencií v prípade KDH zase vidí vznik nových konzervatívnych projektov ako #Sieť či OĽaNO-NOVA. “KDH musí zvádzať boj so Smerom-SD aj s SNS. Časť voličov hnutia sú aj ľudia v dôchodkovom veku, pričom sociálne balíčky sú niečo, na čo môžu reagovať. Elektorát KDH je pokúšaný z viacerých strán a KDH je možno v najťažšej situácii v porovnaní s minulosťou,” upozornil Slosiarik.

Skutočnosť, že pred týmito voľbami platí po prvý raz dvojtýždňové embargo na prieskumy verejnej mienky, vnímajú analytici rôzne. “Považujem to za dobrý krok. Je to vynútené opatrenie vyplývajúce z predchádzajúcich volieb a podozrení z manipulácie s percentami. Keď sa to opatrenie zavádzalo, musel som s tým, žiaľ, súhlasiť, lebo to má opodstatnenie,” priznal Baránek.

Slosiarik je však proti. “Politici prieskumy preceňujú ako nástroj ovplyvňovania voličov, na to však neexistujú jasné dôkazy. Ja nie som zástancom takéhoto dlhého moratória. Nechal by som na voličovi, nech sa rozhodne, do akej miery prieskumom verí a do akej miery sa podľa nich bude správať pri voľbe. Výraznú väčšinu voličov však prieskumy neovplyvnia,” odkázal.

Obaja sa však zhodli, že veľkú úlohu v zostávajúcom čase kampane zohrajú televízne duely. “Môžu to celé prevrátiť, lebo politika na Slovensku je stále najmä o lídroch, nie o programoch. Ak niektorý líder vybuchne, môže to celej strane ublížiť, a naopak,” povedal Baránek.

Televízia má aj podľa Slosiarika svoju silu. “Diskusia prebehne a potom sa okolo nej rozprúdi debata na internete. Toto môže mať dosah na váhajúceho alebo nerozhodnutého voliča pre to, aby sa nakoniec rozhodol pre finálnu voľbu,” uzavrel.