Podľa tohtoročného prieskumu spoločnosti Morning Consult ženy síce získavajú uznanie za svoje politické schopnosti a postoje v rôznych otázkach, avšak medzi Američanmi prevláda názor, že ich krajina na prezidentku nie je pripravená.

V prieskume verejnej mienky amerického inštitútu Pew Research Center z roku 2018 vyjadrilo 45 percent Američanov presvedčenie, že žena nastúpi do prezidentského úradu ešte počas ich života. Tento názor prevládal najmä medzi opýtanými ženami (51 percent). Naopak, ženu-prezidentku si ešte počas svojho života vedelo predstaviť 38 percent opýtaných mužov.

“V USA je politická súťaž skôr o popularite, čo predstavuje pre ženy-líderky obzvlášť náročnú úlohu. Jednoduchšie pre nich môže byť preto získať volenú funkciu v krajine s parlamentným systémom, pretože tam, na rozdiel od USA, sa politický líder krajiny (premiér) nevolí priamo, ale vzíde na základe dohody medzi členmi víťazného subjektu,” vysvetlila v americkom týždenníku Time riaditeľka Centra pre americké ženy a politiku (CAWP) Debbie Walshová.
Podľa nej je však hlavnou výzvou v USA dlhotrvajúci sociálny konštrukt, kto môže byť hlavou štátu. “Ak poviete ľuďom, aby zavreli oči a predstavili si prezidenta, je ním väčšinou beloch v staršom veku,” dodala.

Pokiaľ ide o ženy uchádzajúce sa o prezidentské kreslo v USA, podľa analytičky Kelly Dittmarovej z CAWP existujú medzi ľuďmi určité očakávania týkajúce sa rodových rolí, teda toho, ako sa majú ženy správať, či aké majú mať charakterové vlastnosti.

“Na druhej strane tu máme očakávania týkajúce sa toho, ako majú vyzerať politickí lídri, aké majú mať vlastnosti či oblasti odbornosti. Po väčšinu histórie však boli v USA rodové roly prináležiace ženám v rozpore s vlastnosťami, akými by sa podľa ľudí mali vyznačovať kandidáti na prezidenta.”

Podľa ďalšieho z prieskumov inštitútu Pew Research Center si až dve tretiny Američanov myslia, že pre mužov je jednoduchšie dostať sa do vedúcich politických funkcii než pre ženy.

“Pohlavie je iba jednou z mnohých častí volebnej mozaiky pri formovaní správania kandidáta a voliča v rôznych fázach volebného procesu. Výskum ukazuje, že pohlavie nie je pre ženské kandidátky pri voľbách nevýhodou a aj keď medzi voličmi stále pretrvávajú rodové stereotypy, na ich rozhodovanie to má minimálny vplyv a podstatnejšia je pre nich stranícka príslušnosť či skúsenosti daného kandidáta,” tvrdí Dittmarová.

Zároveň si však myslí, že pohlavie môže zohrávať určitú úlohu v súvislosti s tým, ako prezidentské kandidátky vedú svoju kampaň. Ženy totiž podľa nej musia počas kampane dokazovať svoje schopnosti spôsobom, akým muži nemusia. “Ak ženy vystúpia bez konkrétnych plánov, z výskumu vieme, že ich kompetencie budú spochybňované spôsobom, aký v prípade mužských kandidátov nevídame. To ovplyvňuje spôsob, akým kandidátky pristupujú ku kampani.”

S týmto názorom sa stotožňuje aj Walshová, podľa ktorej sú ženy nútené viesť dvojaké kampane: tradičnú kampaň, ktorá má ukázať, že sú najlepším uchádzačom pre túto funkciu, a ďalšiu kampaň, v rámci ktorej sa pokúšajú osloviť politických analytikov, sponzorov, médiá, ako aj voličov, aby dokázali, že sú vôbec voliteľnými kandidátmi. “Jedného dňa bude prezidentom Spojených štátov žena. Nestane sa to však v prostredí, kde sa od žien očakáva niečo iné a viac než od ich mužských kolegov,” zhodnotila Walshová.

O nomináciu Republikánskej i Demokratickej strany sa v Spojených štátoch v tohtoročných prezidentských voľbách pôvodne uchádzalo až šesť žien, čo bol doposiaľ rekordný počet. Keďže však najpopulárnejšie kandidátky ako Elizabeth Warrenová, Kamala Harrisová či Amy Klobucharová z boja o prezidentskú nomináciu predčasne odstúpili, do prezidentského úradu nakoniec nastúpi jeden z dvojice Donald Trump a Joe Biden.

V súčasnosti i nedávnej minulosti sa dá nájsť niekoľko pozitívnych príkladov, ktoré by do budúcna mohli predznamenať nástup ženy do funkcie prezidentky. V tandeme s demokratickým kandidátom Joeom Bidenom totiž bude v novembrových prezidentských voľbách v USA kandidovať afroamerická senátorka Kamala Harrisová. V prípade Bidenovho volebného víťazstva by sa stala prvou ženou vo funkcii viceprezidenta USA. V tejto funkcií by bola zároveň prvým politikom s afroamerickými a juhoázijskými koreňmi.

Podľa Ditttmarovej má žena zastávajúca druhú najvyššiu výkonnú funkciu v krajine – a predovšetkým žena inej farby pleti – symbolickú hodnotu. “Ak by nakoniec Biden zvíťazil a voliči by vo funkcii viceprezidentky videli ženu, bolo by náročnejšie obhájiť argumenty spochybňujúce voliteľnosť a kvalifikáciu žien.”

Demokratická kandidátka za prezidentku USA v roku 2016 Hillary Clintonová získala vo voľbách o takmer 2,9 milióna viac hlasov než jej republikánsky súper Donald Trump, ktorý však vďaka tamojšiemu volebnému systému celkovo zvíťazil. Hlasy voličov v každom štáte sa totiž pretavujú do hlasov voliteľov, a tých získal viac Trump.
Prezidentské voľby v Spojených štátoch amerických sú naplánované na 3. novembra. Voliči budú rozhodovať o tom, či súčasný prezident Donald Trump zostane v Bielom dome ďalšie štyri roky. Trumpovým vyzývateľom je demokratický kandidát Joe Biden, ktorý bol viceprezidentom v ére úradovania prezidenta Baracka Obamu (2009-2017). Trump je v poradí 45. americkým prezidentom.