Brusel 29. mája 2019 (HSP/Sputnik/Foto:TASR/AP-Amr Nabil)
Expert na Rusko, Čínu a svetovú politiku Jan Campbell vo svojom novom príspevku hodnotí výsledky volieb do Európskeho parlamentu a zamýšľa sa nad tým, aký tento výsledok prinesie politický rozklad síl a koho vynesú na pozíciu prezidenta Európskej komisie. Na záver dodáva aj niekoľko perličiek z Ruska a Číny, píše Ján Campbell
So záujmom sledujem komentáre a tzv. analýzy volieb do EP v niekoľkých českých a zahraničných médiách a pýtam sa: kto naozaj vyhral voľby? V českej kotline identifikoval ctený Zbyněk Fiala Masaryka a Brusel (vaševěc.cz), s čím čiastočne súhlasím. Osobne mám nie menej závažné dôvody pre ohlásenie iných víťazov: prezidentov Trumpa a Putina. Prečo?
Obaja prezidenti, a to každý z iných dôvodov, nemôžu mať prioritný záujem na rokovania s niekým, komu sú tretím v pozadí písané rokovacie skriptá. EK a tiež EP patrí do tejto kategórie. Obaja prezidenti vyhrali, pretože po 40 rokoch došlo aj v EP k citeľnému rozdeleniu medzi tými, čo požadujú viac Európy a tými, čo požadujú obnovu národného štátu. A to je v ich záujme.
Suverenita v danej úvahe nehrá rozhodujúcu úlohu. Skutočnú suverenitu EÚ, EP, ani žiadny členský štát EÚ nemá. Zasahovanie do volieb je na tom podobne. Došlo k nemu na viacerých frontoch, ale zo strany spojencov USA. Preto je ticho. Politicky korektným výrazom pre zasahovanie sa mi javí označenie: Prípravné práce na budúci prezidentskú kampaň prezidenta Trumpa.
K dnešnému dňu nemám totiž pochýb, že bývalý dôstojník amerického námorníctva, investičný bankár (Goldman Sachs) a výkonný predseda spravodajského portálu Breitbart News, pán Stephen Kevin Bannon (1953) sa vráti do náručia prezidenta Trumpa už ku koncu tohto roka, najneskôr v budúcom roku.
Ticho vytvorené pánom Bannon umožnilo prezidentovi Putinovi vyhnúť sa obvinenia zo zasahovania Ruska do volieb a neprerušiť prípravu na hru s ukrajinským prezidentom Zelenským. Bruselu sa ticho umožnilo koncentrovať na výsledok volieb a pripravovať sa na komplexnú hru o tróny: prezidenta EK, EP a RE, šéfa ECB, splnomocnenca (splnomocnenkyňa) pre zahraničné záležitosti, atď.
Ak voľby do EP vyhrali prezidenti, jeden spojenec (USA) a druhý nepriateľ (RF), tak musel niekto prehrať. Kto prehral? Prehrala európska elita a tradičné politické strany. Prehra však neznamená ich koniec. Naopak. Pud sebazáchovy v novej parlamentnej rôznorodosti posilní rusofóbiu, vydieranie a hlúposť. Tá je mocnejšia ako chamtivosť, škrupulóznosť a moc.
Neviem, koľko mesiacov sa bude tentoraz bojovať o trón prezidenta EK. V roku 2014 to boli tri mesiace. Počas nich sa odohrali tri samity, než sa vrchnosť dohodla na Jean-Claude Junckerovi. Dnes si dala Európska rada čas na dohodu o kandidátovi do budúceho samitu. Ten sa má konať 20. – 21. 6. 2019. Ustanovujúce zasadnutie EP sa má konať 2. júla 2019. Mám veľké pochybnosti, že sa do tej doby nájde jeden spoločný kandidát. Prečo?
Mnohí štátni a vládni lídri členských štátov EÚ si želajú zmenu: zrušiť systém špičkových kandidátov (z nemeckého Spitzenkandidaten – red.) a preniesť právo rozhodnutia o prezidentovi EK priamo na ne. Okrem tohto želanie, ktoré sa celkom určite nepáči a nebude páčiť ani novému EP, sa bude rozhodovať o ďalších dôležitých pozíciách samozrejme nie len podľa schopností a skúseností, ale aj s ohľadom na dôležité variabilné hodnoty: príslušnosť k politickej strane, inštitúcii a rodu, aby som menoval niekoľko kritérií.
Ak bude udržaný doterajší systém špičkových kandidátov, dôjde s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou k nezvratnej strate moci predstaviteľov členských štátov EÚ (prezidentov a premiérov) na dlhé roky. Niečo, čo sa asi nebude páčiť nielen českému premiérovi.
To indikuje hlásenie z V4. Tá si želá ako kandidáta na prezidenta EK pána Maroša Šefčoviča (1966). Keby sa stal špičkovým kandidátom EÚ, musela by ho ešte schváliť väčšina EP, aby sa mohol ujať funkcie prezidenta EK.
Kancelárka Merkelová, chtiac-nechtiac musí podporovať pána Manfreda Webera, prezident Macron podporuje hneď dve osobnosti: pani Margrethe Vestagerovú a pána Michela Barniera, jednajúceho v mene EK o brexitu. To, že má EP samostatné právo návrhu kandidáta na prezidenta EK, je jedna vec. Tú druhú vec predstavujú jazyk a formulácia EÚ zmluvy.
Stačí si prečítať čl. 17, ods. 7, a nikto nedokáže jasne, špecificky a bez kompromisu interpretovať, čo to vôbec znamená brať ohľad na výsledky volieb do EP. O tom, že v uvedenom článku ústavy EÚ, ani nikde inde nie je ani slovo o špičkovom kandidátovi (Spitzenkandiat), nehovoriac. Pre doplnenie pripomínam, že jazyková problematika sa rieši v Bruseli najmenej už päť rokov. Tretia vec na zohľadnenie predstavuje úloha prezidenta Macrona.
Nič nevyhral, a napriek tomu bude hrať prvé husle. Prečo? Pretože nebol súčasťou doterajšej elity a politických strán v EP, dohovoril sa s liberálmi, frakciou ALDE a so štátmi Beneluxu. Tie sú proti nemeckému kandidátovi Weberovi. To je výzva ku kompromisu. Inak hrozí škandál vo vzťahu Francúzsko – SRN. Ako sa budú správať českí poslanci EP, neviem. V hre o tróny budú v úlohe komparzu, aj keby sa chválili červenými diplomami Masarykovej alebo inej univerzity.
Pre fanúšikov áut a s nimi spojenými škandálmi môže byť zaujímavejšie než sledovať hru o tróny, dianie v Porsche Stuttgart. Tam zasiahlo 10 prokurátorov, 176 vyšetrovateľov a niekoľko ďalších príslušníkov daňovej polície, aby zaistili materiál dokazujúce nezákonné plytvanie veľkými peniazmi (eNorm hohe Beiträge – enormne vysoké sumy). Čuduje sa niekto cenám áut a platom riaditeľov a členov predstavenstiev spoločností, o ktoré sa zaujímajú vyšetrovatelia v SRN, USA a Japonsku?
Pre fanúšikov IT a telefónov môže byť zaujímavé sledovať vývoj prvého kvantového telefónu. Nazýva sa VIPnet QSS Phone, šifruje hlas aj text, bol vyvinutý a vyskúšaný na MGU (Moskovskej štátnej univerzite) a dnes predstavený verejnosti. Použitý QSS – quantum security system – dovoľuje bezpečnú komunikáciu zatiaľ v okruhu 100 km.
Pre záujemcov tiež uvádzam, že dnes bola identifikovaná, podľa masových médií, príbuzná ruského oligarchu, ktorá spolu spôsobila pád rakúskej vlády. Tzv. príbuzná ruského oligarchu je študentka zo zbedačenej Bosny a Hercegoviny. Tam sa nachádzajú, ak sa nemýlim, druhé najväčšie zásoby pitnej vody v Európe, pod spojeneckou kontrolou USA.
Najväčšia turistická skupina, ktorá kedy prišla do Európy, bola čínska. 12 000 turistov – zamestnancov čínske kozmetické firmy Jeunesse Global splnilo plán, a nie ako vedenie spoločnosti očakávalo 3 000. Ako odmenu si mohli splniť svoje želanie: navštíviť Švajčiarsko. 95 autobusov odviezlo (v polovici mája t.r.) skupinu turistov z letiska do hotelov. 6 dní sa premiestňovali s vlastnými usporiadateľmi, aby švajčiarska polícia nemala stres.
Číňania navštívili všetko, čo sa dalo vidieť medzi Titlis a Rheinfall (Aareschlucht, Vierwaldstaettersee, Bern, Luzern, Interlaken, Vaduz, Zureuch) a minuli podľa odhadu švajčiarskej turistickej organizácie cca 14 miliónov CHF. Neviem si predstaviť, čo by sa dialo v matke Prahe, keby sa v nej objavila taká skupina Číňanov. Človek by mal žiť už kvôli zvedavosti.