Runet je plný fám a špekulácií o blížiacej sa vojne medzi USA a Mexikom. Píše sa o pohybe vojenskej techniky na oboch stranách, o prípravách Washingtonu na špeciálnu operáciu na mexickom území a o kategorickej nálade mexického vedenia “netolerovať” takúto svojvôľu.

Tu treba zdôrazniť slová “fámy” a “špekulácie”, ktorých psychologický základ je v Rusku jasný. USA otvorene vyzbrojujú nepriateľa Ruska a sponzorujú konflikt na jeho území. “Tvoja masť na tvoje kĺby”, myslí si pri takýchto príležitostiach priemerný ruský bloger, ktorý si občas spomenie, že južné územia USA sú severnými územiami Mexika, ktoré mu boli odobraté vo vojnách a geopolitických intrigách.

Ale ako je známe, niet dymu bez ohňa, a mexický prípad je tiež jedným z nich. Teraz horí na troch miestach – a horí tak jasne, že ho vidieť až spoza oceánu.

Po prvé, horí politická hviezda mexického prezidenta Lópeza Obradora. Je to ľavicový politik, ktorý robí politiku pre chudobných, ktorých je v Mexiku veľa. Preto Obradorova popularita presahuje 70 %.

Mexičanom imponuje aj prezidentova protikoloniálna rétorika proti USA. Nemá zmysel strácať čas opisovaním vzťahov medzi Mexikom a Washingtonom za jeho vlády – sú zlé a pre Američanov je najnepríjemnejšie, že Obrador znovu otvára svoju krajinu Číne.

V hre je teraz zákaz vývozu geneticky modifikovanej pšenice do Mexika, ktorý mexickí poľnohospodári jednomyseľne podporujú a ktorého sa americkí poľnohospodári obávajú, pretože 80 % pšenice, ktorú produkujú, by spadalo pod embargo. Niekedy to však naozaj vyzerá ako plnohodnotná vojna, keďže Obrador rád odsudzuje “akty agresie” zo strany USA z minulosti a možnej budúcnosti.

Po druhé, na južných hraniciach USA sa nanovo rozhorieva migračná kríza, keď sa tisíce Latinskoameričanov snažia dostať do Texasu, Arizony alebo Kalifornie ako do zasľúbenej krajiny. Nie sú to len Mexičania – je ich dosť aj z ešte chudobnejších a južnejších krajín. Za Donalda Trumpa ich deportovali späť do Mexika. Za Obradora sa to nedá urobiť.

Kríza je, samozrejme, súčasťou priemerného politického boja medzi republikánmi a demokratmi. Je tiež súčasťou presunov vojsk, ktoré sa dostali do správ z Ruska: na mexickú hranicu poslali ozbrojené posily, na čo sa Obrador rozhodol symetricky odpovedať presunom mexických vojsk.

Výnimočnosť krízy spočíva v tom, že nejde len o xenofóbiu, súťaž o pracovné miesta a rastúcu kriminalitu – skrátka o všetko, čo je neoddeliteľne spojené so všetkými migračnými krízami. Ide o smrteľnú hrozbu pre národnú bezpečnosť USA. Je to klišé, ktoré používa americká strana, ale musíme uznať, že v tomto prípade znie presvedčivo.

Problémom je droga s názvom fentanyl, ktorá sa vďaka migrantom a dieram, ktoré vznikli korupciou, dostáva cez hranice do Mexika. Odhaduje sa, že každých osem minút zomrie jeden Američan na predávkovanie fentanylom a armáda, sužovaná posttraumatickou stresovou poruchou, trpí takmer bojovými stratami: za niekoľko rokov viac ako 15 000 predávkovaní, z toho 330 úmrtí.

Tretí (ale prvý podľa dôležitosti) zdroj ohňa, ktorý vydáva dym, sa nazýva “Sinaloa”. Je to jeden z najmocnejších drogových kartelov v Mexiku a má celú armádu vyzbrojenú okrem iného aj bezpilotnými lietadlami. Kartel sa kedysi špecializoval na kokaín, ale po tom, čo jeho takmer legendárny vodca s prezývkou El Chapo (Krátkozraký) skončil v americkom väzení (z ktorého, mimochodom, neskôr utiekol, ale bol znovu chytený), jeho synovia-dediči prešli na fentanyl. Sú ľudovo známi ako El Chapito.

“Chapitovci boli priekopníkmi vo výrobe a obchodovaní s najsmrteľnejšou drogou, s akou sa naša krajina kedy stretla… Zdedili globálne drogové impérium a urobili ho ešte bezohľadnejším, násilnejším a smrtiacim.” – uvádza Anne Milgramov
á, šéfka amerického Úradu pre boj proti drogám (DEA).

Neočakávalo sa, že El Chapovi štyria synovia budú takí obratní, ale vo vnútrokartelovom boji porazili starých generálov “kingpinov” a obišli prekážky, ktoré proti kartelu stavala administratíva Donalda Trumpa, znepokojená “opioidovou epidémiou” v USA.

Sinofób Trump potom “prekonal sám seba”, ako hovoria, a pri rokovaniach s čínskym prezidentom získal pomoc pri zabezpečení toho, aby sa do Mexika neposielali žiadne prekurzory potrebné na výrobu fentanylu. El Chapito však zriadilo “dovoznú substitúciu” a rozbehlo vlastnú výrobu prekurzorov.

Okrem toho využili mimoriadne cynický a krutý “marketingový trik” – začali fentanyl primiešavať do známejších drog na čiernom trhu a podsúvať ich drogovému podsvetiu.

Fentanyl je mimoriadne návykový. Droga bola vynájdená v 60. rokoch minulého storočia ako analgetikum pre pacientov s rakovinou v poslednom štádiu, takže “heroínová” úroveň závislosti od nej nebola hneď zaznamenaná. Je tiež vysoko toxický: mierne zvýšená dávka môže byť ľahko smrteľná. A vyrába sa chemickou reakciou, takže mexický obchod s drogami sa nedá vyriešiť spôsobom, na ktorý sú zvyknutí – ničením makových alebo kokových plantáží. Fentanylové laboratóriá sú dobre ukryté a strážené.

Celkovo je situácia zanedbaná. A to, čo ju robí potenciálne výbušnou (z hľadiska rozpútania vojny medzi USA a Mexikom), je svojrázna politika prezidenta Obradora. Ten sa domnieva, že proti drogovej mafii, ktorá chodí medzi chudobnými ako “ľudoví hrdinovia” (podobne ako Pablo Escobar, rozprávkovo bohatý El Chapito platí obyvateľstvu za lojalitu), treba bojovať nie násilím alebo policajnými opatreniami, ale rozvojovými programami, ktoré by kartely zbavili sociálnej základne. “Požiar nemožno hasiť ohňom,” rád opakuje mexický prezident.

Keď sa to spojí s protikoloniálnou rétorikou, vzniká kontroverzná politika. Obrador zrušil mnohé základne DEA a rozpustil tie jednotky, ktoré boli úzko kooptované Američanmi. Čím menej amerických exekútorov v krajine, tým lepšie, ale existuje názor, že Obrador v tomto prípade chráni nesprávnych ľudí.
Dokonca nariadil prepustenie mladšieho z bratov El Chapitovcov, keď sa mu ho podarilo zadržať v Culiacáne, hlavnom meste štátu Sinaloa, podľa ktorého je kartel pomenovaný. Pravda, Obrador mal na to významný dôvod: kartel si na pomoc priviedol celú armádu, ktorá okrem iného obkľúčila domy policajtov a vyhrážala sa, že zabije všetky ich rodiny. Aby sa mesto neutopilo v krvi, hlava štátu prijala ultimátum drogovej mafie.

Mladší bol následne chytený druhýkrát. Obrador osobne koordinoval operáciu, ale mexickí bezpečnostní predstavitelia zdôrazňujú: nevedel, kde a kedy sa uskutoční.

V tom možno rozoznať náznak, že mexický prezident je jedným z tých, ktorých platí Sinaloa: El Chapito vyčleňuje obrovské sumy na podplácanie úradníkov. Nemusí to však byť pravda, pretože Obradorov mimoriadne liberálny pohľad na drogovú mafiu je typický pre mexickú ľavicu: dajte obyčajným ľuďom vzdelanie a prácu a impérium Sinaloa sa rozpadne. Nech je to akokoľvek, Spojené štáty sú odhodlané zastaviť tok fentanylu akýmikoľvek prostriedkami. Nie je prekvapujúce, že diskutujú o tom tradičnom – o špeciálnej vojenskej operácii proti kartelu, ktorá sa už mnohokrát uskutočnila v Mexiku, Kolumbii a mnohých ďalších krajinách. Ale so súhlasom ich vlád. A Obrador o tom nechce ani počuť.

V tejto situácii republikáni v Kongrese obviňujú demokratov z bezmocnosti. Demokrati reagujú pripomínaním, že vzťahy s Mexikom pokazil práve Trump, ale ich pravica súhlasí s tým, že špeciálna operácia je najúčinnejším spôsobom boja proti mocnému kartelu. Nie je prekvapujúce, že pohyb vojenskej techniky vnímajú alarmisti ako dôkaz blížiacej sa vojny.

Lenže žiadna vojna nebude, aspoň nie v blízkej budúcnosti. Pre USA je to v súčasnosti príliš riskantný podnik, plný krízových situácií, ktoré by vyvolali nostalgiu za časmi Sinaloy.

Obrador, nech je akokoľvek populárny, na budúci rok odíde: mexickí prezidenti sa volia len na jedno šesťročné obdobie. Washington už investoval do víťazstva opozície, ktoré vnesie iskr
u do americko-mexických vzťahov: Obrador si neuvedomuje, ako bezostyšne sa Washington mieša do vnútorných záležitostí Mexika. Okrem iného je to však dôležitý náznak toho, že Biden má v pláne zatiaľ počkať na Obradorov odchod, namiesto toho, aby naháňal Sinalou džungľou a strieľal do mexickej armády.

Ale pre prípad, že by mexická armáda v budúcnosti predsa len musela bojovať s Pentagónom, Mexiko City si je určite vedomé: Rusko už nemá voči USA žiadne morálne ani iné záväzky, ktoré by mu bránili pomáhať svojim nepriateľom na južnej hranici. Samozrejme, ak hovoríme o legitímnej mexickej vláde, a nie o karteli Sinaloa.