Do súčasnosti sa vojenské cvičenia plánovali a hlásili spojencom a predovšetkým prípadným protivníkom. V súčasnosti sa už táto bezpečnostná poistka pravdepodobne používať nebude. Kým Rusko už v deväťdesiatych rokoch zastavilo periodické lety bombardérov s jadrovými zbraňami k hraniciam USA, Spojené štáty s týmito letmi okolo hraníc Ruska neprestali dodnes. Výsledkom samozrejme môže byť situácia, kedy dôjde k zámernému vyprovokovaniu, prípadne vygenerovaniu vojenského stretu s pomocou mediálnej lživej propagandy. Nemá zmysel pripomínať rôzne dôvody použité na vyvolanie druhej vojny od útlaku demokratických nacistov v Československu cez “poľský” útok na nemeckú vysielačku v Gliwiciach po jadrovej zbrane Saddáma Husein a boj islamistov za demokraciu a ľudské práva v Sýrii a Líbyi.

Rusko, ktoré je podstatne slabšie než NATO nemôže byť niečím takým nadšené. Bude musieť prijímať zodpovedajúce obranné opatrenia, ktoré budú v médiách NATO a EÚ prezentovaná ako prejav agresivity. Jedná sa o evidentnú tendenciu k vyvolaniu vojenského napätia s možnosťou konfliktu, pretože občianska vojna na Ukrajine, vrátane zostrelenia civilného dopravného lietadla, k tomu neviedla. Keby som sedel v štábe NATO a hájil záujmy a bezpečnosť svojou krajiny, majetku a životov občanov, tak by som niečo také neodporučil. Keby som bol americký politik alebo dôstojník, prípadne európsky poskok amerických záujmov, ktorému nezáleží na vlastnej krajine, tak by som niečo také odporučil. Následky prípadnej vojny s Ruskom, prípadne jej ďalšieho pokračovania by odniesla predovšetkým Európa, rovnako ako aktuálne dopad protiruských sankcií, zatiaľ čo USA zarábajú.

Tu treba okomentovať aj slávny vojenský konvoj, ktorý má putovať ako kočovný cirkus po štátoch východnej Európy. Predpokladám, že vpredu pôjde na Mustangu, ako principál americký Buffalo Bill, ale afro-indiánsko-ázijského, prípadne aj iného pôvodu, ženského pohlavia a s “uterákom” na hlave, aby sa urobilo zadosť multirasovosti, multipohlavnosti a multikorektnosti.

Myslím, že všetci veríme v schopnosť obrnenej techniky americkej armády jazdiť po cestách, či už po vlastných kolesách alebo na podvalníkoch. Celý ten konvoj mi pripomína prednovembrové akcie, ktoré usporadúvali politruci ako takzvanú družbu s dočasne umiestnenými sovietskymi vojskami. Výsledkom bolo, že vojakom základnej služby sa dostalo politického školenia, zatiaľ čo súdruhovia dôstojníci a civilné nomenklatúrne kádre sa ožrali za peniaze “vládnucej” robotníckej triedy, ktorá si väčšinou myslela svoje a šmelila benzín a elektroniku. K tomu podliezavé televízne spravodajstvo na tému nerozbornej družby robotníckej triedy a pracujúcej inteligencie s hrdinnými ochrancami. Obsah a forma sa dodnes veľmi nezmenili. Takisto účinok na občanov je rovnako úbohý ako vtedy.

Avšak je pravda, že sovietski ochrancovia a ich technika boli vidieť minimálne a ich konvoje sa presúvali zvyčajne v noci. Niečo také ako americký ozbrojený cirkus sa s výnimkou augusta 1968 v prednovembrových časoch nekonalo. Tentoraz si však politického školenia a osloboditeľského cirkusu znovu užijú aj civilisti. Ako prvý sa predvedú pred kamerami niektorí politici, ktorí budú vítať osloboditeľa, rovnako ako kedysi cisára pána, neskôr ríšskeho protektora a následne straníckeho tajomníka slovami: “Herr Ej súdruh EEE čo to hovorím.” A chlieb z hypermarketu bude štýlovo upečený z americkej geneticky modifikovanej múky. Deti zo škôl budú mávať pridelenými americkými vlajkami, mimovladkari červenými kartami alebo dolármi a médiá budú podliezať a opreteky vyrábať propagandu. Len by mali americkí súdruhovia natrieť niektoré z vozidiel na ružovo, aby to bolo naozaj štýlové a ťahať za ním vozík s bombami, ktoré vyhrali demokraciu v Kosove, Iraku, Líbyi a inde.

Keď som sa od roku 2009 pokúšal na Ministerstve obrany presadiť program na mediálnu podporu armády, brannosti a NATO (a niektorých ďalších krajín) v spolupráci s ČT a obmedziť vplyv politrukov vyštudovaných v ZSSR a ich spolupracovníkov, dostal som nakoniec výpoveď. Fakt, že som pred 23 rokmi pracoval pre vojenskú kontrarozviedku, nikomu nevadil. (To len pre informáciu súdruhom politrukom / trolom, aj keď oni to dobre vedia) Dnes sa zrazu usporadúvajú cirkusové jazdy alegorických obrnených vozov na myšlienkovej úrovni sovietskych i domácich politrukov, ktorí na ministerstve a v médiách sedia dodnes. Výsledky ich proamerickej kampane sú úchvatné. A mňa niekto napadá, že som agent Kremľa. Ale to asi všetci, ktorým nie je ľahostajný osud krajiny, kde žijú a používajú vlastný mozog. Napodiv nikomu to nevadí a ešte by sme chceli bojovať s Ruskom.

Pokiaľ nie sú usporiadatelia amerického plechového cirkusu úplne hlúpi, dorazia na výročie mája 1945 do Plzne. Lenže vtedy prišli ako priatelia. Pred piatimi rokmi sa zastavili s ukážkami svojej vojenskej techniky ako spojenci, ale v tomto roku prídu ako podnecovatelia vojny.

Čo USA a NATO môžu žiadať od nás? Ako môže vyzerať prehĺbenie spolupráce našej armády s nimi, aké kapacity od nás môžu chcieť? A akokoľvek to nebolo zatiaľ predmetom diskusie, tak niektorí už o tom hovoria: Čo možnosť trvalej základne USA u nás alebo umiestnenie jednotiek USA či NATO u nás? Sú napr. V Nemecku, Taliansku a mnohokrát sme počuli, že po rozšírení NATO nedošlo k budovaniu kritickej infraštruktúry na území nových členov. Tak čo trebárs u nás či na Slovensku, kde sa proti tejto eventualite demonštruje?

Spojené štáty a ich NATO nič nežiadajú. Na české záujmy v podstate dlhodobo kašlú. Napríklad americké tajné služby operujú na našom území neobmedzene, zatiaľ čo naša ich nesmie ani sledovať v údajne suverénnom štáte. Hlbšia spolupráca už snáď ani nie je možná. Niektorí politici, generáli a mediálni pracovníci sú v USA až po päty. Preto podporujú aj základňu, prípadne základne NATO, teda USA v našej republike. Tu by som chcel pripomenúť, že sme tu mali kedysi nakvartýrované rakúske pluky, neskôr sme podliezali Francúzsku, ktorá nás nechalo Hitlerovi, vytvárali sme takzvanú Malú dohodu, ktorá nám pomohla rovnako, následne nás ochraňovali vojaci tisícročnej ríše. Po kratšej prestávke prišla bratská pomoc a obmedzený kontingent na večné časy. Ozbrojených priateľov, ktorí nás vždy nezištne a v našom záujme ochraňovali, sme si užili až dosť. Nakoniec pre nás nikto z nich nič neurobil. Iba Sovietsky zväz nám v roku 1939 ponúkol vojenskú pomoc, ale pravdepodobne nie vážne. Vláda ju rovnako odmietla v súlade s názorom agrárnického premiéra Barana. Ten vytiahol tisíckorunáčku a konštatoval, že ak príde Hitler, tak mu ju nechá, kým Stalin mu ju vezme. Čo dodať!

Budovanie nejakej základne USA nemá z hľadiska bezpečnosti našej republiky prakticky žiadnu hodnotu. Hlavné ohrozenia predstavuje terorizmus a organizovaný zločin, predovšetkým islamistický a drogový. Proti tomu sa prakticky nebojuje, pokiaľ sa priamo nepodporuje importom moslimov pod heslami o multikulturalizme a multietnicite a boji proti českému rasizmu a xenofóbii.

Ďalším problémom, ktorý povedie k politickej nestabilite je ekonomický vývoj, ktorý ďalej zhoršia zmluvy TTIP, TISA, prípadne ďalšie medzi EÚ a USA. Tu si dokážem veľmi dobre predstaviť amerických profesionálov, ktorí zo základne na českom území slobodne a demokraticky strieľajú do našich občanov nespokojných s rastúcou nespravodlivosťou a chudobou v čechistánskéj kolónii.

Na hranice s Ruskom to máme dosť ďaleko, navyše neschodným terénom, takže nejaký ruský útok po zemi je nezmyselný blábol. Existuje skôr hypotetické ohrozenie zo vzduchu, ktoré sme dlhodobo výrazne zanedbali. Chýbajú radary i protiletecké systémy. Naopak na našich letiskách môžu pristávať aj lietadlá NATO. Z uvedených dôvodov sa nejaká americká (oficiálne NATO) základňa na našom území, ktorá by mala posilniť našu obranyschopnosť, javí ako nezmysel.

Čo sa týka takzvanej kritickej infraštruktúry, sú na tom všetky európske štáty v podstate rovnako. Pripravenosť na klasickú vojnu na európskom území je nulová. To, čo zostalo z prednovembrového obdobia, bolo zničené a rozkradnuté. Republika nie je schopná zabezpečiť svoju potrebu potravín, energií ani zbraní. Príprava by trvala desiatky rokov a nie sú na ňu peniaze. Ak chce niekto vojnu s Ruskom, čaká ho hlad, zima a smrad, ak prežije do americko-islamistickej demokratickej budúcnosti.

Druhú časť rozhovoru prinesieme zajtra