Bratislava 25. marca 2015 (TASR/HSP-Amel Emric)
Michal Vlčan bol najslávnejším trénerom futbalového Slovana a zomrel roku 1986 po ťažkej chorobe
Vo štvrtok 26. marca by sa dožil 90 rokov Michal Vičan, bývalý úspešný československý futbalový reprezentant a tréner. Robustný obranca sa narodil v roku 1925 v Hlohovci. Futbal nadovšetko miloval a podriadil mu celý svoj život. Bol to veľký človek, hráč a tréner, ktorý posunul slovenský futbal vo svojom tvorivom trénerskom období vo futbalovej Európe na vyššiu úroveň. Zomrel 27. januára 1986 po ťažkej chorobe v kruhu svojej rodiny v Bratislave.
Na Tehelnom poli sa Michal Vičan objavil po skončení vojny a na jeseň 1945 dostal príležitosť uprostred obrany. Patril k jadru slávneho mužstva Slovana Bratislava v 50-tych rokoch, získal s ním štyri majstrovské tituly v rokoch 1949, 1950, 1951 (ešte pod názvom Sokol NV Bratislava) a 1955. Dres “belasých” obliekal v rokoch 1945–1957 a odohral 231 ligových zápasov. Za československú reprezentáciu odohral v rokoch 1947-1952 desať oficiálnych stretnutí, ďalšie zdroje uvádzajú 11, plus ďalších 11 v B-mužstve bývalej republiky.
“Hlohovecký rodák sa objavil v bratislavskom ŠK ASO počas 2. svetovej vojny, kde hral v druhej lige. Potom narukoval do OAP. Po zániku mužstva nebolo pre lanárov zo Slovana nijakým umením získať ho do belasého dresu. V jeseni 1945 dostal ako 20-ročný príležitosť v prvom mužstve. Hral s takými borcami ako Reimann, Vanák, Chodák, J. Karel, Venglár, Baláži, Putera, Tegelhoff, J. Arpáš, Luknár, Korostelev… Ako keby sa mu bolo snívalo. Čoskoro, po odchode Bačkora do zahraničia, obsadil v strede obrany miesto natrvalo a stal sa pre ostatných rovnocenným bojovníkom. Získal tri tituly majstra republiky za sebou (1949 – 1951), čím sa prelomila hegemónia Slavie i Sparty. Ďalší titul si k dvom druhým miestam pripísal v roku 1955,” napísali o Vičanovi známi športoví žurnalisti Jozef Kšiňan a Igor Mráz v publikácii venovanej Slovanu, ktorej prebraté pasáže sú uverejnené na klubovom webe Slovana.
V roku 1957 ukončil Vičan hráčsku kariéru a nastúpil na úspešnú trénerskú cestu. Slovan Bratislava priviedol k titulu československého majstra. V roku 1969 získal so Slovanom Pohár víťazov pohárov (PVP) po tom, ako v slávnom bazilejskom finále zvíťazil nad FC Barcelona 3:2. To sa žiadnemu slovenskému ani českému trénerovi predtým ani potom už nikdy nepodarilo. Pôsobil aj v Elektrosvite Nové Zámky, v Interi Bratislava, VSŽ Košice, Třinci. V rokoch 1974 a 1975 získal s futbalistami Ruchu Chorzów titul majstrov Poľska aj národný pohár. Jednota Trenčín sa pod jeho vedením roku 1967 dostala do finále Stredoeurópskeho pohára a Aris Solún sa v roku 1980 stal jesenným majstrom Grécka.
Vičan roky trpel nespravodlivým obvinením z udavačstva v procese ŠtB s jeho spoluhráčmi zo Slovana v 50-tych rokoch. Až neskôr sa ukázalo, že v protokoloch figurovalo podobné meno Vícen, takže prišlo k zámene. “Michal bol príjemný človek, svedomitý futbalista, učenlivý tréner. Nerobil z futbalu vedu, ale vedel, čo všetko k víťazstvám patrí. Bol pilierom obrany, najmä v zostave Venglár – Vičan – Chodák. Na ľavej strane sa objavovali aj Hinduliak, Žáček, Pokorný, Steiner. S umením a prehľadom vedel nielen brániť, ale vo WM-systéme i zaútočiť. Mal futbal veľmi rád a nehanbil sa po prehrách pustiť aj chlapské slzy. Staval na dobrých vzťahoch, na priateľstve s A. Malatinským i s J. Markom, s ktorými si vymieňal trénerské tajomstvá. Osud mu nedoprial, aby sa tešil z futbalu dlho po šesťdesiatke. Odišiel takmer priamo z lavičky,” píšu Kšiňan s Mrázom.
mž
11.6°C
11.7°C
15.6°C
12.2°C
.jpg)
.JPG)
.jpg)
