Na summite sa zúčastnili predsedníčka Kresťanskodemokratickej únie (CDU) a kancelárka Angela Merkelová, predseda Kresťanskosociálnej únie (CSU) a bavorský premiér Horst Seehofer a šéf sociálnych demokratov (SPD) Sigmar Gabriel.
Podľa zdrojov blízkych vláde sú v otázke tranzitných zón v koalícii ešte značné, miestami zásadné rozdiely. Týkajú sa okrem iného toho, či majú byť strážené alebo oplotené.
Tranzitné zóny by mali pomôcť určiť, ktorí žiadatelia majú právo na azyl a ktorí nie. Tento koncept presadzujú CDU a CSU, sociálni demokrati sú však proti. Namiesto toho navrhujú vytvoriť v Nemecku decentralizované registračné a vstupné centrá, ktoré by mohli byť prevádzkované spolkovou a krajinskými vládami v rámci prijímacích zariadení a čakacích zón.
Podľa SPD záchytné zóny nie je možné organizačne zvládnuť a právne podchytiť. Koncept SPD je “oveľa inteligentnejší alternatívny návrh”, uviedol v sobotu Gabriel. Ten summit po dvoch hodinách z termínových dôvodov opustil, k Merkelovej a Seehoferovi sa následne pridali šéf poslaneckého klubu CDU/CSU Volker Kauder a predsedníčka skupiny poslancov CSU v Spolkovom sneme Gerda Hasselfeldtová.
Aj medzi Merkelovou a Seehoferom existujú veľké názorové rozdiely. Bavorský premiér dal pred niekoľkými dňami Merkelovej ultimátum, aby do tejto nedele predložila ďalšie opatrenia na obmedzenie počtu žiadateľov o azyl. Kancelárkine postoje v azylovej politike považuje Seehofer za zlé a požaduje okamžité opatrenie na obmedzenie návalu utečencov na nemeckých hraniciach. Podľa oficiálnej prognózy vlády príde tento rok do Nemecka najmenej 800.000 žiadateľov o azyl.
Obe strany navrhujú zavedenie jednotného preukazu pre utečencov
Nemecká kancelárka a predsedníčka Kresťanskodemokratickej únie (CDU) Angela Merkelová a bavorský premiér Horst Seehofer, ktorý je zároveň šéfom Kresťanskosociálnej únie (CSU), si na dnešnom takmer desaťhodinovom stretnutí v Berlíne vyjasnili niektoré sporné otázky ohľadom azylovej politiky. Zhrnuli ich do šesťstranového dokumentu, v ktorom sú tzv. tranzitné zóny označené za “najnaliehavejšie opatrenie” na lepšiu kontrolu hraníc, informovala agentúra DPA.
Dokument sa nezmieňuje o limitovaní prílivu utečencov, čo bola opakovaná požiadavka Seehofera, ktorú však Merkelová odmieta.
Obe konzervatívne strany, ktoré tvoria koalíciu so sociálnymi demokratmi (SPD), sa zhodli na tom, že prisťahovalectvo treba regulovať a riadiť a riešiť príčiny migrácie, aby sa znížil počet utečencov. Zároveň vyzdvihli cieľ pomôcť ľuďom v núdzi a zabezpečiť integráciu osôb vyžadujúcich si ochranu.
CDU a CSU sa konkrétne dohodli na siedmich opatreniach na národnej a piatich európskej a medzinárodnej úrovni. Pre určitú skupinu ľudí chcú na dobu dvoch rokov pozastaviť zlučovanie rodín. Týkať sa to má utečencov, ktorí ani podľa Ženevského dohovoru, ani podľa nemeckých zákonov nemajú právo na azyl v Nemecku, ale nemôžu byť ani vyhostení – napríklad preto, že vo vlasti im hrozí trest smrti alebo mučenie.
Za ústupok Seehoferovi je podľa DPA možné považovať zámer zriadiť spoločne s Rakúskom v bezprostrednej blízkosti hraníc policajné centrum a zaviesť spoločné pohraničné hliadky. CDU a CSU v dokumente hovoria o čo najrýchlejšom zavedení “lepšieho a spravodlivého” režimu na hraniciach medzi Nemeckom a Rakúskom.
Obe strany navrhujú aj zavedenie jednotného preukazu pre utečencov, ktorý má byť podmienkou pre priznanie dávok. Toto opatrenie má centralizovať veľké množstvo časovo náročných registrácií na rôznych úradoch.
Podľa CDU a CSU by sa na summite EÚ-Turecko malo čo najskôr sa rozhodnúť o finančnej podpore Turecka a otvorení nových kapitol v prístupových rokovaniach. Obe strany sú za to, aby utečenci z tretích krajín boli rýchlo vrátení z EÚ do Turecka, na oplátku navrhujú dohodu o utečeneckých kvótach pre EÚ.
V rámci odstraňovania príčin migračnej krízy CDU a CSU navrhujú predĺžiť angažovanosť Bundeswehru v Afganistane a vyslovili sa za readmisnú dohodu EÚ s Afganistanom a Bangladéšom.
Merkelová a Seehofer rokovali predtým aj so šéfom SPD Sigmarom Gabrielom. Koalícia sa však v tomto formáte nedokázala zhodnúť na balíku opatrení v oblasti azylovej politiky, najmä pokiaľ ide o zavedenie tzv. tranzitných zón na hraniciach, ktoré by slúžili na registráciu žiadateľov o azyl.