Vladimír Palko otvorene: Ficova téma jadra EÚ, svedčí o tom, že nemá pevnú víziu o budúcnosti Slovenska

Slovensko 12. decembra 2017 (HSP/Foto: Screenshot YouTube)

Európska únia sa snaží opätovne presadiť kvóty v rôznom šate a prinútiť členské štáty prijímať určený počet migrantov. Na druhej strane americký prezident Donald Trump oznámil, že USA ukončí svoju účasť v tzv. Globálnom kompakte o migrácii, ktorý v roku 2016 prijalo Valné zhromaždenie OSN, pretože “rozhodnutie o migračnej politike musí byť vždy urobené len Američanmi“.

Potápa týmto krokom Trump EÚ, aby ochránil suverenitu USA pri rozhodovaní, koho si na svoje územie pustí a koho nie? Dá sa ešte zastaviť kultúrna zmena Európy?  Bude mať migračná vlna vplyv na homogenitu Slovenska? Na tieto a ďalšie otázky nám odpovedal bývalý minister vnútra Vladimír Palko.

EÚ neupustila od presadenia kvót sa snaží sa ich docieliť v rôznom šate. Aké sú vaše odhady, myslíte si, že Slovensko dokáže čeliť tlaku EÚ alebo bude nakoniec určitým spôsobom prinútené prijímať určitý počet migrantov?

EÚ od nich neupustila, ale pravdou je i to, že voči kvótam sa zdvihla úspešná vlna odporu, v ktorej kľúčovú úlohu hrali krajiny V4. Čiže je možnosť úspešne odraziť i ďalšie pokusy presadiť kvóty. Záleží to od jednoty V – štvorky. Treba aj rozlišovať počty. Ak by šlo o o niekoľko stoviek, nanajvýš niekoľko tisícov, nebol by to problém. Tam by sa dalo aj ustúpiť. Nie je však možné pristúpiť na opakované prijímanie cudzincov z iných kultúr, ak by EÚ nemala premyslenú politiku zastavenia toho veľkého migračného toku. Myslím však, že EÚ sa nad tým zamýšľa. Cítiť snahu spolu s líbyjskými úradmi riešiť problém líbyjsko-talianskeho ťahu.

Je dobré, že je nádej na upokojenie situácie v Sýrii, bude to znamenať, že sa veľa sýrskych migrantov vráti domov.

Nevýhodou je to, že možnosť opakovaného prehlasovania Slovenska je  bohužiaľ v súlade so znením zmlúv o EÚ, konkrétne Lisabonskej zmluvy. V roku 2008 slovenský parlament schválil Lisabonskú zmluvu, podľa ktorej krajiny stratili právo vetovať rozhodnutia typu kvóty. Preto som bol jedným z piatich poslancov, ktorí hlasovali proti Lisabonskej zmluve. Pred voľbami 2016 brojil proti kvótam i premiér Fico, ktorý sa v roku 2008 hrdil presadením zmluvy. Dnes Fico už javí známky rezignácie v odpore proti kvótam. Súvisí to s tým, že hovorí o potrebe byť v jadre EÚ.

Ako si vy chápete z doterajších vyjadrení premiéra Roberta Fica jadro Európy?

Premiér Fico proste chcel otvoriť novú tému. Samotný pojem jadro tak, ako o ňom hovorí on, je trochu neurčitý. Slovo „jadro EÚ“ sa nezvykne používať v takom zmysle, ako ho používa Fico. Už niekoľko desaťročí sa v Únii pod slovom „jadro“ myslia Nemecko, Francúzsko a štáty Beneluxu.

To, že si Robert Fico zvolil túto tému, svedčí o tom, že nemá pevnú víziu o budúcnosti Slovenska. Najprv horlí za Lisabonskú zmluvu, potom ide proti kvótam, odhlasovanie ktorých zmluvou umožnil, a teraz sa zase otáča k nejakému jadru. Veď je jasné, že ak sa Únia zmení na pevne zviazané jadro a voľnejšie okolie, tak v tom jadre nebude žiadny priestor na protest voči väčšine. Tam môže zabudnúť na to, že by nejaké prípadné kvóty mohol odmietnuť. Slovensko by sa nemalo až tak ponáhľať do toho hypotetického „jadra“.

Aký vplyv by podľa vás malo prijímanie utečencov na homogenitu Slovenska? Stanú sa súčasťou slovenskej spoločnosti potomkovia migrantov?

To sa už bavíme o hypotetických otázkach, čo neobľubujem. Nejaká masívnejšia imigrácia na Slovensko v najbližšom desaťročí nehrozí. Dlho ešte budeme mimo hlavného ťahu migrácie, ktorá smeruje do bohatších európskych krajín. Ak sa však nepodarí zastaviť celkový migračný ťah do Európy, po pár desaťročiach by sme nevedeli zabrániť aj vyššiemu percentu migrantov na Slovensku. Vyplynulo by to z princípu voľného pohybu osôb v rámci Únie. Preto situáciu treba riešiť dnes.

V každom prípade som však rád, že ako politik môžem mať svedomie čisté. V roku 2008 som nielen hlasoval proti Lisabonskej zmluve, ale postavil som sa aj proti plánu „Modrých pracovných kariet“, ktorý prezentoval eurokomisár Franco Frattini, podľa ktorého mala Únia udeliť v ďalších rokoch až dvadsať miliónom ľudí z iných kultúr možnosť pracovať v EÚ. Ako minister vnútra som sa zasadil za to, aby bolo prevádzačstvo trestané ako jeden z ťažkých zločinov. V roku 2004 som sa na Rade ministrov vnútra EÚ postavil proti tomu, aby sa národné pohraničné zbory dostali pod veliteľskú právomoc Únie.

Takýto postoj nie je v rozpore s humanizmom. Povinnosť poskytovať azyl tým, ktorí ho naozaj potrebujú, sme si plnili aj ju chceme plniť. Azyl však nie je sťahovanie národov.

Je podľa vás ešte možné zastaviť kultúrnu zmenu Európy?

Kultúrnu zmenu už nebude možné zastaviť v niektorých lokalitách Európy, ako sú časti veľkých miest, napríklad časti Marseille, Paríža, Londýna, Birminghamu, Malmö, a podobne.

Ale v Európe ako takej sa to zastaviť dá. Keď sa podarí zastaviť veľké migračné toky a súčasne keď sa bude riešiť demografický úpadok pôvodných Európanov. Treba zmeniť financovanie systémov dôchodkového a zdravotného zabezpečenia. Peniaze na dôchodky a zdravotné služby pre dôchodcov štát berie zo superhrubých miezd pracujúcich rodín s deťmi. A demografický vývoj, ak sa nič nezmení, spôsobí, že keď tí pracujúci budú starí, štát im tie peniaze nevráti. To motivuje ľudí nemať deti. Treba to zmeniť napríklad v tom zmysle, že výška dôchodku by sa mala odvíjať nielen od odvodov daného dôchodcu, ale aj od odvodov jeho pracujúcich detí. Tým by sa opäť zvýšil význam dieťaťa ako poistenia v starobe, ako to bolo kedysi.

Zlá demografia súvisí s imigráciou v tom zmysle, že podporovatelia veľkej imigrácie tvrdia, že táto je liekom na ekonomické problémy spojené s nízkou pôrodnosťou. Hovoria, že musíme prijímať veľa migrantov, aby mal kto robiť na dôchodky a zdravotnú starostlivosť pre starnúcu Európu.

Čo si myslíte o projekte Stálej štruktúrovanej spolupráce EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany (PESCO)? Je podľa vás potrebná táto organizácia ak väčšina krajín EÚ je súčasťou NATO?

EÚ potrebuje v kolektívnej obrane akési európsko-americké vyrovnanie. Totiž v obranných otázkach, ktoré sa týkajú viac Európy ako USA, majú cez NATO rozhodujúci vplyv USA, nie Európania. Uvediem príklad. Na dnešný zlý vzťah medzi Európou a Ruskom malo určujúci vplyv rozhodnutie summitu NATO v Bukurešti v roku 2008, ktorý sebavedome prehlásil, že Ukrajina sa stane členom NATO. Nemci a Francúzi si to neželali, ale Američania to presadili. Európania tiež potrebujú spojiť svoje vojenské kapacity pri riešení problémov spojených s migráciou.

Nemal by som nič proti tomu, keby k onomu vyrovnaniu došlo hoci v rámci NATO. Zrejme to však zatial nie je možné, tak tým pokusom môže byť PESCO.

Francúzsky prezident Emanuel Macron uviedol vzdelaným mladým Afričanom, že líbyjská prisťahovalecká kríza nemá s Európou nič spoločné a jej skutočné jadro je v mentalite miestnych afrických ľudí. Ako na príčinu migrácie nazeráte vy? Môžu za ňu niektoré štáty EÚ?

Faktorov je viacero. Jednak je to informatická revolúcia, ktorá umožňuje aj obyčajným Afričanom vidieť cez smartfóny, mobily, počítače lákavé obrázky z bohatej Európy, pričom si myslia, že budú tam všetkými vítaní. Nie sú už tak chudobní, aby si nemohli dovoliť platiť prevádzačským gangom.

Ďalším faktorom bolo zrútenie základného poriadku v Líbyi, ktorý zabezpečoval Kaddáfího režim. Stalo sa tak po „arabskej jari“, ktorú v Líbyi nešťastne akcelerovali práve Francúzi, ktorí pomohli Kaddáfího zvrhnúť. Prezident Macron nedávno navrhol európsku operáciu, ktorá by skoncovala s objavujúcim sa obchodom s migrantami, ktorí sa v Líbyi predávajú ako otroci.  Pri všetkej empatii k strádajúcim ľuďom však treba pripomenúť, že tento fenomén sa objavil v Líbyi práve vďaka francúzskemu zasahovaniu. Ak majú Európania zasahovať v Afrike, tak s tým cieľom, aby sa zastavili migračné toky do Európy.

Považujete za správne, aby EÚ poskytovala africkým krajinám finančné prostriedky na boj proti migrácii? Vzhľadom situáciu v jednotlivých afrických štátoch budú podľa vás financie EÚ využité adekvátne, aby nedochádzalo k migrácii?

V zásade áno. Cieľom je zastavenie migrácie. Ak sa to dá zastaviť peniazmi, prečo nie? Príjemca peňazí sa však musí preukázať výsledkami. Inak to nemá zmysel. Treba rátať s korupciou v líbyjských orgánoch.

Donald Trump oznámil, že USA ukončí svoji účasť v tzv. Globálnom kompakte o migrácii, ktorý v roku 2016 prijalo Valné zhromaždenie OSN, pretože “rozhodnutie o migračnej politike musí byť vždy urobené len Američanmi“. Myslíte si, že Trump týmto krokom potopil EÚ, aby ochránil suverenitu USA pri rozhodovaní, koho si na svoje územie pustí a koho nie?

Trumpov krok je pokračovaním plnenia prísľubu vymaňovať Ameriku z medzinárodných zmlúv. Tento krok vyzerá radikálne, ale možno sa jedná iba o formálnu záležitosť, ktoré má zlepšiť imidž Trumpa ako politika plniaceho sľuby. Nevidím dôvod nazývať to potopením EÚ.

Ak by niečo malo Európanom prekážať na Amerike, tak skôr to, akú politiku robila Amerika za Trumpových predchodcov na Blízkom východe a v Líbyi, počínajúc inváziou do Iraku v roku 2003, pokračujúc zvrhnutím Kaddáfího a končiac destabilizáciou Sýrie podporou vzbúrencov. Všetky tieto politiky prispeli k migračnej vlne do Európy, teda následky niesla Európa.

Nový prezident Trump niektoré tieto politiky tvrdo kriizoval, napr. inváziu do Iraku. Dnes však on zbytočne problematizuje v zásade fungujúcu viacstrannú dohodu „Iran deal“, podľa ktorej sa Irán vzdal výroby jadrových zbraní. Signatárom dohody sú okrem USA a Iránu aj niektoré kľúčové európske štáty.