Vláda prelomila veto prezidenta a nanovo prijala exekučnú imunitu pre teplárne

Bratislava 15. decembra 2015 (TASR/HSP/Foto:TASR-Martin Baumann)

Rozsah exekučnej imunity totiž podľa prezidenta Kisku jednoznačne prekračuje ústavné limity

Plénum Národnej rady (NR) SR dnes nanovo prijalo novelu zákona o tepelnej energetike, ktorú po prvý raz schválil parlament v zrýchlenom režime 25. novembra tohto roka a následne ju prezident Andrej Kiska vetoval.

Právna norma zavádza absolútnu exekučnú imunitu pre štátne teplárne a prezident navrhoval, aby ju parlament neschválil. Rozsah exekučnej imunity totiž podľa Kisku jednoznačne prekračuje ústavné limity.

Právnou normou reagovala vláda na prehratý súdny spor medzi Paroplynovým cyklom (PPC) vlastneným Pentou a Bratislavskou teplárenskou (BAT), ktorá má PPC vyplatiť 30 miliónov eur.

Prezident však pripomenul, že problematikou exekučnej imunity štátu sa vo svojej judikatúre zaoberal aj Ústavný súd (ÚS) SR. Z jeho nálezu z roku 2011 pritom vyplýva, že považuje exekučnú imunitu štátu za ústavne akceptovateľnú za predpokladu, že sa dôsledne posúdi jej opodstatnenosť a rozsah. Je však ústavne neudržateľná, ak obmedzuje základné právo veriteľa štátu na súdnu ochranu do tej miery, že sa toto právo stáva iluzórnym pre faktickú nemožnosť ho reálne uplatniť.

“Zo záverov ÚS vyplýva, že aj exekučná imunita štátu musí spĺňať požiadavku primeranosti,” zdôraznil v zdôvodnení svojho rozhodnutia Kiska. Právna úprava ochrany majetku štátu nesmie podľa neho zájsť tak ďaleko, aby znemožňovala nútený výkon rozhodnutia súdu.

Dôležitým kritériom, ktoré je podľa hlavy štátu potrebné vziať do úvahy, je aj otázka dodržania ústavného princípu zákazu diskriminácie. Podľa schválenej novely sa exekučná imunita nebude vzťahovať na neštátne teplárne. V dôvodovej správe sa pritom nevyhnutnosť jej prijatia odôvodňuje aj ohrozením výroby tepla a jeho rozvodu konečným odberateľom, vrátane domácností.

“Ak platí tento argument, tak nie je dôvod, aby sa exekučná imunita nevzťahovala v rovnakom rozsahu na všetky teplárne,” upozornil Kiska. Podľa jeho názoru neexistuje ústavne akceptovateľný dôvod na rozdielne zaobchádzanie len na základe toho, či ide o majetok štátu alebo iných osôb.

Ako uviedli predkladatelia novely, skrátené konanie bolo potrebné z dôvodu naliehavého všeobecného záujmu. Subjektom exekučnej imunity má byť držiteľ povolenia na výrobu a rozvod tepla, ktorý je právnickou osobou so 100-% majetkovou účasťou štátu. Predmetom exekučnej imunity bude nehnuteľný majetok takéhoto subjektu, jeho peňažné prostriedky, pohľadávky a finančné nástroje v jeho vlastníctve, ako aj iný jeho majetok, ak slúži na výrobu a rozvod tepla.

Vláda predložila do parlamentu právnu normu z dôvodu spomínaného prehratého sporu medzi PPC a Bratislavskou teplárenskou. Premiér Robert Fico (Smer-SD) v tejto súvislosti uviedol, že štát nebude pri 100-% štátnych teplárenských firmách tolerovať vytváranie miliónových súdnych sporov z ničoho. “Rešpektujem rozhodnutia súdov, nepôjdem v žiadnom prípade proti nim. Nebudeme však tolerovať vytváranie 30-miliónových súdnych sporov z ničoho,” vyhlásil.