Vízie, vzťahy, politika, diplomacia a obete na Ukrajine

Kyjev, Brusel 10. februára 2015 (HSP/Foto:TASR)

Občianska vojna na juhovýchode Ukrajiny sa dostáva do novej fázy. Nespokojné skupiny bývalých „partagenosse“ útočia na vládne budovy v Kyjeve, Washington balí zbrane pre Ukrajinu a v EÚ konečne začínajú chápať, čo sa deje východnejšie od Čiernej nad Tisou

Podstata je v tom – a to je šanca zachrániť ako Európu, tak aj Ukrajinu – že sa nemeckým  a francúzskym lídrom /zdá sa/ začínajú otvárať oči a chápu, kam ich dotlačila politika Spojených štátov. Možno ešte nie je neskoro a poradí sa zabrániť obrovskému vojenskému požiaru v Európe. Ak Spojené štáty začnú dodávať zbrane na Ukrajinu, situácia sa môže vôbec vymknúť spod kontroly.

V prípade vzniku veľkého konfliktu v Európe následky by boli katastrofálne. Požiar treba uhasiť, kým sa ešte nedostal na strechu európskej budovy. Iba tak sa podarí predísť masovému zabíjaniu. Veď aj na samotnej Ukrajine tých obetí je už viac ako dosť! Konflikt na východe Ukrajiny si od apríla 2014 vyžiadal životy okolo 5 400 ľudí. Svedčia o tom najnovšie štatistiky OSN. Existuje však niekoľko zdrojov, ktoré uvádzajú dosť odlišné čísla. Každý si môže vybrať – komu môže veriť….

Ukrajinský prezident Petro Porošenko v sobotu na medzinárodnej bezpečnostnej konferencii v Mníchove povedal, že na juhu Ukrajiny bolo zabitých 1 432 vojakov a vyše 5 600 civilistov. Analytici a média však upozorňujú, že skutočný počet obetí bude zrejme oveľa, oveľa vyšší. Napríklad nedeľňajšie vydanie FAS s odvolaním sa na nemecké spravodajské služby uvádza, že na východe Ukrajiny doteraz zahynulo takmer 50 tisíc vojakov a civilistov.

Spravodajské zdroje považujú oficiálne uvádzané čísla za zjavne znížené a nedôveryhodné. Po ťažkých bojoch obe strany napríklad oznamujú jednociferné straty, ale v skutočnosti registrujú desiatky zabitých. USA a EÚ sú jednotné v podpore Ukrajiny. Na bezpečnostnej konferencii v Mníchove to v nedeľu potvrdil americký minister zahraničia John Kerry, ktorý zároveň zdôraznil, že predlžovanie konfliktu na východe Ukrajiny bude znamenať rast hospodárskych nákladov pre Rusko a jeho spojencov.

„Čím dlhšie to bude trvať, čím viac našich ponúk bude Rusko odmietať, tým viac budeme nútení zvýšiť hospodárske náklady v dôsledku sankcií voči Rusku i jeho spojencom, Sme jednotní v podpore Ukrajiny a v obhajobe všeobecného princípu, že medzinárodné hranice nesmú a nemôžu byť zmenené silou. Ani v Európe, ani nikde inde,“ podčiarkol John Kerry.

Stotožnila sa s nim aj šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová. Na tej istej konferencii upozornila, že rovnako dôležité ako vyriešenie konfliktu, je zabezpečenie fungovania ukrajinského štátu. Vyzvala preto všetky vlády, aby poskytli väčšiu finančnú podporu Ukrajine. „Okrem hľadania riešení konfliktu sa musíme súčasne usilovať aj o to, aby sa z Ukrajiny stal fungujúci štát. Preto podporujeme Ukrajinu v jej reformnom úsilí a som vďačná ukrajinskej vláde, že je k nemu odhodlaná aj v ťažkých časoch. To je dôvod, prečo sme makroekonomickú podporu Ukrajiny zvýšili o 1,8 miliardy eur. Ale od medzinárodného spoločenstva treba oveľa, oveľa viac,“ prízvukovala.

Šéfka európskej diplomacie podporila aj úsilie nemeckej kancelárky Angely Merkelovej a francúzskeho prezidenta Françoisa Hollandea o rokovaniach o zastavení bojov na Ukrajine. „Diplomatické riešenie konfliktu nemá alternatívu. EÚ trvá na realizácii dohôd z Minska. Dohody o prímerí boli uzavreté vlani v septembri, ale nie sú dodržiavané. Konflikt na Ukrajine je rizikom pre bezpečnosť celého sveta. Bol porušený jeden zo základných princípov medzinárodného práva – rešpektovanie celistvosti a suverenity štátu. Musíme preto zastaviť konflikt a obnoviť rešpekt k medzinárodnému právu,“ zdôraznila.

Ohradila sa proti vyhláseniu ruského ministra zahraničných vecí Sergeja Lavrova, že EÚ vyvoláva konfrontáciu s Ruskom. „Naša vízia vzťahov medzi EÚ a Ruskom bola v posledných desaťročiach vždy založená na princípoch partnerstva, prosperity a bezpečnosti. EÚ nemôže byť nikdy opisovaná ako projekt namierený proti niekomu. EÚ má stále záujem o spoluprácu s Ruskom, ale nie je ochotná vzdať sa svojich kľúčových hodnôt,“ dodala.

Aj francúzsky minister zahraničia Larent Fabius preferuje vojenskú a finančnú pomoc Ukrajine. „Pre Ukrajinu je hlavným cieľom, aby sa cítila bezpečne pred vojenskou hrozbou od svojho suseda a sama sa rozhodovala o svojom osude. Musíme sa usilovať o mier, ktorý nebude len na papieri, ale bude skutočný,“ podčiarkol.

Trochu inú pozíciu zaujal nemecký minister zahraničia Frank-Walter Steinmeier. Poukázal na to,  že riešenie ukrajinskej krízy je ešte ďaleko. Zároveň varoval pred dodávkami zbraní ukrajinskej armáde, po ktorom v Mníchove volal ukrajinský prezident P. Porošenko. Steinmeier je presvedčený, že by to mohlo zmariť možno poslednú šancu na deeskaláciu konfliktu.

eu