Môj profil 
Predplatné
Zvyšný počet okolo 440 tisíc utečencov, ktorí sa vlani uchádzali o medzinárodnú ochranu požiadaním o azyl, prišlo do EÚ cez južný alebo východný koridor. Podľa jeho slov však do tohto počtu treba zarátať aj občanov tretích krajín, ktorí v priestore EÚ už dlhšie pôsobili a rozhodli sa požiadať o azyl. Platí to hlavne pre občanov Ukrajiny, ktorí tak zareagovali po vypuknutí ozbrojeného konfliktu na východe krajiny. Ukrajinských žiadateľov o azyl zaznamenali v roku 2014 vo väčšine krajín EÚ, najviac však v Nemecku (2705), Poľsku (2275), Taliansku (2080), Francúzsku (1425) a Švédsku (1320).
“Nie každý nelegálny utečenec je žiadateľom o azyl a nie každý azylant prišiel do Európy nelegálne,” zdôraznil Visser počas dnešného stretnutia s európskymi novinármi v sídle EASO, ktoré vo Vallette zriadili v júni 2011.
Visser pripomenul, že vlani v EÚ zachytili okolo 280.000 nelegálnych migrantov, ktorí sa snažili ujsť pozornosti úradov a nežiadali o azyl na rozdiel od 660.000 utečencov, ktorí sa rozhodli nájsť v EÚ medzinárodnú ochranu. Väčšina, v oboch prípadoch, pochádzala zo Sýrie a Eritrey.
EASO, ktoré zohráva kľúčovú úlohu pri konkrétnom uplatňovaní spoločného európskeho azylového systému (CEAS), sa snaží presadzovať skutočnú spoluprácu v záležitostiach azylu a pomáhať členským štátom únie plniť európske a medzinárodné záväzky týkajúce sa poskytovania ochrany osobám v núdzi.
Visser v tejto súvislosti spresnil, že každá osoba po príchode do EÚ môže žiadať o azyl, pričom jej žiadosť by mala byť s plnou vážnosťou analyzovaná.
Dodal, že oficiálne možno hovoriť o spoločnom azylovom systéme, v skutočnosti však ešte stále sú rôzne systémy prístupu k azylantom, odlišuje sa prístup úradov, nerovná je úroveň odbornej prípravy zodpovedných úradníkov ako aj prístup k databáze údajov o krajinách pôvodu migrantov a tiež interpretácia spoločných dát. Nakoniec jednota medzi členskými štátmi EÚ nie je ani čo sa týka miery integrácie osôb s udeleným azylom a repatriácie tých, ktorí nesplnili kritériá pre udelenie azylu.
Operačná agentúra, ktorú riadi sa preto snaží o ucelenú implementáciu prvkov spoločnej azylovej politiky a dôraznejšiu harmonizáciu medzi členskými štátmi v podobe väčšieho počtu spoločných rozhodnutí. Patrí sem aj zlepšovanie kvality azylového systému, výmena porovnateľných dát a lepšie využívanie informačných zdrojov. Pripomenul, že vzťah EASO a členských štátov EÚ je založený na troch základných pilieroch – zodpovednosti, solidarite a obojstrannej dôvere.
Podľa jeho slov, aj napriek tomu, že ide o jednu z “najmladších” agentúr EÚ, členské krajiny už pochopili, že samotné nemajú dostatočné kapacity na zvládanie niektorých špecifík azylovej politiky, že sa môžu učiť od iných a hlavne si navzájom pomáhať.
EASO, okrem operačnej zložky svojej činnosti, pôsobí tiež ako odborné stredisko v oblasti azylu a poskytuje expertnú podporu členským štátom, ktorých azylové a prijímacie systémy sú vystavené mimoriadnemu tlaku migrantov.
.jpg)
