Môj profil 
Predplatné
Slovensko 16. decembra (HSP/Foto: Mária Čapáková)
Z čoho sa skladá život? Z nádychov, úderov srdca, zo striedania sa dní a nocí. Z chodenia do práce a domov. Z milovania, riešenia konfliktov, zo snahy zaradiť sa a patriť niekam. Z radosti a smútku. To by však bolo málo. Život je oveľa viac ako len súbor výkonov, emócii, nádejí a sklamaní. K životu patrí aj hľadanie múdrosti, pravdy, krásy a inšpirácie. Život je všetko to, do čoho človek vynaloží svoju energiu. A všetko to, čo človeka osloví a zasiahne bez toho, aby to sám vyhľadával. Život totiž často hľadá človeka a dáva sa mu poznať. Vždy, keď sa v mojom živote vyskytlo niečo ťažké, udialo sa zároveň aj niečo milé, čo ma potešilo a naštartovalo. Stačila maličkosť – napríklad štebotajúce vtáča, rozkvitnutá ruža a dokonca sa mi stalo, že ma niekde oslovil úplne cudzí človek a prehodil so mnou zopár priateľských slov. Hneď mi bolo lepšie a ľahšie na duši.
Inšpirácia k životu sa často skrýva v nenápadných maličkostiach a veru aj tam, kde by sme ju vôbec nečakali. Prednedávnom som videla film, v ktorom sa mal tím Juhoafrickej republiky v hre rugby vypracovať na majstrov sveta za plnej podpory prezidenta republiky. Práve od neho dostali títo profesionálni športovci pokyn, aby v rámci prípravy na majstrovstvá sveta išli trénovať s chlapcami do chudobnej černošskej štvrte. Prekvapilo ich to a nenadchlo, ale prezidenta poslúchli. Bol to hádam najmocnejší okamih z celého filmu, keď tím vystúpil z autobusu a na silných, urastených chlapov čakala skupina detí na provizórnom ihrisku. A len čo sa títo športovci objavili, černošskí chlapci ich s nadšením privítali a okamžite vtiahli do spoločnej hry.
To, čo nás v živote „štartuje“ a dáva nám motív pokračovať v ceste, sa môže zdať zbytočné a v danej situácii aj zaťažujúce. Akoby to bolo niečo naviac, čo treba urobiť. Ale má to svoj význam a možno práve rozhodujúci v tom, čo prežívaš, s čím bojuješ.
Jeden kňaz, ktorý sa venoval duchovnému sprevádzaniu väzňov, rozprával o tom, že keď už je veľmi vyčerpaný, ide si oddýchnuť k deťom, ktoré sú zdravotne znevýhodnené. Svedčil o tom, že pri týchto deťoch dokáže najlepšie pookriať a nabrať nových síl do ďalšej práce s väzňami. V hektickej dobe, v ktorej žijeme, je nevyhnutné hľadať inšpiráciu, motiváciu a to, čo nás „naštartuje“. Život sám o sebe môže byť tým, čo nás poháňa vpred – prežiť ho naplno. Ale niekedy to nestačí a vtedy treba nájsť to nenápadné, zdanlivo zbytočné, čo v sebe skrýva „to pravé orechové“ práve pre daného človeka v konkrétnej situácii. Vstúpiť do dverí, o ktorých sme si mysleli, že tie skutočne nikdy neotvoríme, pretože isto nie sú pre nás.
Ale zároveň si treba uvedomiť, že aj ja môžem byť pre niekoho inšpiráciou, ktorú potrebuje. Možno práve pri mne niekto pookreje a načerpá nových síl. Sme stvorení jeden pre druhého. Vytvárame krásnu mozaiku plnú inšpirácie, ale aj tú treba objaviť a nájsť. Predovšetkým v sebe – čo môžem ponúknuť iným . A odpoveď, ktorá ťa naštartuje určite nedá na seba dlho čakať. Keď sa narodila moja neter, po rokoch som vzala štetec, temperové farby, nožnice a kartón a vyrobila som pre ňu na privítanie maca s jej menom takpovediac na jeden nádych. Toto malé dieťa sa pre mňa stalo veľkou inšpiráciou – dať zo seba to najlepšie, čo môžem. Takýchto príležitostí – zachytiť inšpiráciu, pevne ju uchopiť do rúk a pretvoriť na niečo pekné – je v živote dosť. Niekedy sú výrazné a inokedy nenápadné. Inšpirácii treba dovoliť, aby nás našla, viedla, posunula o kus vpred a spôsobila reťazovú reakciu. Aby naštartovala životy všetkých, ktorí ju budú vnímať cezo mňa.
Mária Čapáková
Ak si chcete prečítať všetky články autorky, vložte do vyhľadávania jej meno
