A tento poznáš? Vianočné vinše vedeli byť aj žartovné

Nitra/Trnava 24. decembra (TASR/HSP/Foto:TASR)

Žičlivé vianočné vinše poznáme

K vianočným zvykom neodmysliteľne patria aj vinše, ktorými si ľudia navzájom želali zdravie, bohatstvo i pokojný život. Mnohé majú svoj pôvod v jednotlivých regiónoch, odkiaľ sa potom šírili po celom Slovensku. Podľa folkloristky Miroslavy Zaujcovej mali v minulosti svoj nezastupiteľný význam a okrem iného pomáhali aj udržiavať dobré rodinné a susedské vzťahy. “Susedia si pri vinšovaní vzájomne žičili. Preto, keď sa stalo, že vinšovníci alebo koledníci s jasličkami niektorý dom obišli, považovalo sa to za potupu a ľudia to veru neprijímali s radosťou,” hovorí.

V niektorých regiónoch západného Slovenska zvykli chlapci na Štedrý deň chodiť po domácnostiach a nosili oceľ. “Mali v rukách sekerky, kúsky železa alebo reťaze a hovorili: “Doniesol som vám oceli, aby ste nepadli z posteli, aby sa vám hrnce, misky a rajnice nebili. Reťaze netrhali, sekery nelámali. Aby ste boli zdraví ako táto oceľ.” Železo malo veľký význam aj pri tých úkonoch, ktoré sa robili v domácnostiach. Reťazou sa napríklad viazali nohy stola a pod obrus sa dávala sekera, alebo kus železa,” vysvetľuje folkloristka.

Zo Solčian v okrese Topoľčany pochádza vinš, ktorým si ľudia priali rozmnoženie majetku i šťastie. “Je to veľmi pekný vinš, v ktorom sa hovorí: “Vinšujem, vinšujem na šťastí, na zdraví, na toto božé narodení. Ten starý rok prežiť, nového sa dožiť, hojnejšého a pokojnejšého. Od Boha šťasťá, od ľudí lásku, sto zlatých do méška, plný dvor statku a po smrti Kráľovstvo nebeské. A gazdovi vinšujem sto meríc ovsa, sto meríc pšenice, sto meríc kukurice. A gazdinej sto kureníc, sto kačeníc a sto huseníc,” hovorí Zaujcová.

Žartovať si nemohol dovoliť každý

Nezriedka sa medzi vianočnými a novoročnými vinšmi nájdu aj rôzne žartovné priania, ktoré si však podľa Zaujcovej nemohol dovoliť každý. Vo Veľkom Záluží je napríklad takýto vinš: “Vinšujem vám toľko žita mechov, koľko máte na povaly orechov a moc svinék do roka, aby ste aj druhým mohli pomócť. Vinšujem vám toľko dietok, koľko je na lúke kvietok a já vám vinšujem neska, aby vám z povala padla deska a aby vám po chrbte treskla.” Čiže to je už taký veselý vinš. To si mohol dovoliť len niekto blízky z rodiny, alebo rodinný priateľ, ktorý mal tú výsadu, že mohol aj takýmto spôsobom vinšovať,” vysvetľuje Zaujcová a pridáva ďalší vinš z okolia Nitry. “Potom je ešte jeden taký pekný vinš. Používal sa aj na Vianoce, aj na Nový rok: Vinšujem vám títo slávne svátky Krista pána narodení a Nový rok, aby vám dal pánboh zdraví, šťastí, hojné božské požehnání do dlhého dožiťá. S menšími hréchmi, s božou milosťou, veľkou radosťou, na poli úrod, do dvora pri plot, na statečku rozmnoženia a na dietkach potešenia.” A už potom sa povedal pozdrav. Buď pochválený buď Ježiš Kristus, alebo pánboh vám daj dobrý deň,” dodáva Zaujcová.

Podľa etnologičky Anety Cintulovej mal charakteristické vinše aj trnavský región. “Za všetky uvediem aspoň jeden. Vinšujem vám títo slávne svátki Krista Pána narodzení, abi vám dal Pán Boh zdraví, ščascí, Bošské požehnání a po smrci králofstvo nebeské. Pochválen, Pán Ježiš Kristus.” S týmto vinšom chodili koledníci po večeri na Štedrý deň,” hovorí Cintulová.