Môj profil 
Predplatné
Nitra 23. decembra (TASR/HSP/Foto:TASR)
Najviac zvykov a povier sa viaže k štedrému dňu
V Nitre a jej okolí zachovávali ľudia množstvo vianočných zvykov, ktoré im mali zabezpečiť dobrú úrodu, zdravie a dievčatám aj dobrého ženícha. Okrem náboženského významu tak mali mnohé tradície aj magický zmysel. Ich cieľom bolo nakloniť si božiu priazeň i prírodné sily. Ľudia aplikovali rôzne zvyky už od sviatku svätej Lucie až do Troch kráľov v novom roku. Najviac tradícií sa však viaže na Štedrý deň.
“V tento deň sa pod obrus dávali zrná rôznych plodín, pšenica, kukurica, všetko to, čo sa pestovalo. Na stole tiež nesmela chýbať slamienka. To je košíček zo slamy, v ktorom boli jabĺčka, lebo jabĺčko je symbolom rodiny. Okrem toho v nej boli orechy a lieskové oriešky a takisto cesnak a cibuľa. Toto sa nemalo od Štedrého dňa až do Troch kráľov dávať dolu zo stola,” vysvetľuje folkloristka Miroslava Zaujcová.
Tradícia ozdobených vianočných stromčekov sa na slovenský vidiek dostávala podľa Zaujcovej iba pomaly. V minulosti preto zdobil príbytky ľudí snop z rôzneho druhu obilia. “Mal symbolizovať túžbu, aby aj na budúci rok bola aspoň taká úroda, ako v končiacom sa roku,” vysvetľuje. Okrem obilia a iných plodín ľudia svoju domácnosť “obdarovávali” napríklad aj orechmi. “Vidiek v okolí Nitry nebol bohatý a aj Vianoce bývali skromné. Preto gazda hovoril: ‘Milé moje kúty, nemám vás čím obdariť, preto prijmite tieto orechy.’ Po týchto slovách vhodil do každého kúta miestnosti orech ako symbol zdravia,” hovorí Zaujcová. Počas Štedrého dňa sa nepatrilo chodiť po dedine. Nesmelo sa ani nič požičiavať. Naopak, všetky požičané veci, alebo peniaze mali byť do tohto dňa vrátené. Koledovať sa chodilo až po večeri. Jej podoba bola rôzna. Závisela od zvykov rodiny i jej náboženského vyznania. “V obciach, kde boli evanjelici, tam bola štedrá večera naozaj štedrá a nechýbalo mäso. Tam, kde boli katolícke domácnosti, tam kapustnica a večera boli bez mäsa a mäso sa jedlo až po polnočnej omši,” hovorí Zaujcová.
Na vianočné obdobie sa, tak ako v iných regiónoch, aj v okolí Nitry prevádzali rôzne magické úkony. Patrila k nim aj takzvaná ľúbostná mágia. “Niektoré dievčatá robili takéto ‘čary’. Napríklad od Lucie do Vianoc vždy zahryzli do jedného a toho samého jabĺčka a na Štedrý večer s ním vyšli von na dvor a z ktorej strany zaštekal pes, tak tam sa mali vydať. Takisto na Štefana dievča čakalo, ktorý chlapec ho príde zavolať na zábavu. Také meno, aké mal on, mal mať potom aj jej nastávajúci. Dakedy sa v domoch kúrilo iba drevom. Takže ráno dievčina, ktorá pomýšľala na vydaj, utekala do drevárne a zobrala do náruče polienka bez toho, že by ich počítala. Doniesla ich do izbice, kde bola pec. A keď polienok bol párny počet, tak mala nádej, že sa vydá a keď ich bol nepárny počet, tak sa nemala vydať,” popisuje praktiky ľúbostnej mágie Zaujcová.
Neodmysliteľnou súčasťou vianočných zvykov bolo aj koledovanie a vinšovanie. Mládež hrávala rôzne formy betlehemskej hry, keď po domoch chodila “S jasličkáma”. Vinšovať chodili aj pastieri dobytka a svíň, takzvaní gondáši, ktorí sa pekným vinšom snažili nakloniť si gazdov, aby ich služby využívali aj na budúci rok.
.JPG)
.jpg)
