Viacero strán by upravilo učebné osnovy a nechalo rozhodovanie v rukách učiteľov a škôl

Bratislava 24. februára 2020 (SITA/HSP/Foto:TASR-Roman Hanc)

Viacero politických strán je za uvoľnenie či úpravu učebných osnov a nechalo by rozhodovanie v rukách učiteľov a škôl. Agentúra SITA oslovila politické strany, ktoré mali podľa posledných prieskumov nad päť percent s otázkou, či by uvoľnili učebné osnovy a nechali rozhodovanie na učiteľoch, alebo by preferovali dať tieto kompetencie samosprávam

Tie by následne mohli prispôsobiť výučbu tomu, čo daný region potrebuje. Sloboda a Solidarita (SaS) a strana Za ľudí sa prikláňajú k možnosti vytvoriť združenia škôl a koalícia Progresívne Slovensko (PS)/Spolu by obnovila krajskú školskú správu. Podľa nich by mohli pomôcť školám riešiť aj tieto otázky. Podľa Slovenskej národnej strany (SNS) školy a samosprávy majú možnosť upraviť učebné osnovy aj v súčastnosti cez disponibilné hodiny.

Expert na školstvo strany SaS Branislav Gröhling poukázal, že v programe navrhujú uvoľniť učebné osnovy a podporiť školy v tvorbe vzdelávacích programov aj vo vytváraní nových predmetov. „Je dôležité, aby sa školy mohli prispôsobiť potrebám žiakov, regiónu, ale aj meniacej sa dobe,“ priblížil. Školy to môžu robiť samostatne, no môžu sa aj združiť do klastrov, ktorých výhodou by bol spoločný tím. Ten by riešil vzdelávacie programy, metodické či ekonomické a personálne otázky zoskupených škôl. Zriadenie klastrov navrhuje aj tím strany Za ľudí. V nich by boli zastúpení lokálni zamestnávatelia, významné inštitúcie či regionálna samospráva. Klastre by školám mali pomôcť lepšie využívať slobodu pri tvorbe programov.

„Štátny vzdelávací program je záväznou normou pre všetky stupne vzdelávania. Ten treba upraviť, dať mu väčšiu flexibilitu tak, aby školy prispôsobovali vzdelávanie aktuálnym potrebám a výzvam,“ uviedol kandidát za Kresťanskodemokratické hnutie Martin Šmilňák. Dodal, že kompetencia meniť obsah vzdelávania by mohla pripadnúť školám po odsúhlasení ich zriaďovateľom a mieru zmeny by určoval zákon. Podľa kandidátky hnutia Sme rodina Adriany Pčolinskej by hlavným garantom zostavovania učebných osnov malo byť Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR (MŠVVaŠ SR). Avšak metódy výučby, výber učebníc, bloková výučba predmetov či ďalšie otázky spadajúce do oblasti didaktiky by mali byť na školách a učiteľoch. Do obsahu by samospráva zasahovať nemala.

Gestori vzdelávania koalície PS/Spolu Juraj Hipš a Vladimír Šucha uviedli, že vo volebnom program navrhujú reformu učebných osnov s cieľom, aby sa žiaci nemuseli učiť toľko encyklopedických vedomostí, ale mohli rozvíjať svoje životné zručnosti. Podľa nich tak ponechajú aj väčšiu slobodu učiteľom. Taktiež plánujú obnoviť krajskú školskú správu, ktorá môže učiteľom pomáhať napríklad aj pri tvorbe nových aktivít so zameraním na daný región. Tieňový minister školstva hnutia Obyčajní ľudia a nezávislé osobnosti Miroslav Sopko podotkol, že vzdelávacie štandardy by mali poskytovať učiteľom dostatok priestoru pre aktualizovanie požadovaných znalosti. „Mali by mať k tomu vytvorenú databanku použiteľných aktivít pre tvorbu rôznych modelov vyučovacích hodín, ktoré rozvíjajú osobnosť žiaka,“ priblížil. Poznamenal, že to musí korešpondovať na stredných školách s prepracovanou regionálnou vzdelávacou politikou.

Hovorca Smeru – sociálna demokracia Ján Mažgút uviedol, že vedomosti na základných školách nepodliehajú regionálnym potrebám, ale pripravujú deti na život. Kandidát strany Kotlebovci – Ľudová strana Naše Slovensko Martin Beluský poznamenal, že presadzujú úpravu štátnych vzdelávacích programov, ktoré by u žiakov podporovali tvorbu národnej identity a zároveň reflektovali na reálne národnohospodárske potreby spoločnosti. Sú toho názoru, že učebné osnovy jednotlivých škôl by mali vychádzať z centrálnych štátnych vzdelávacích programov a mali by byť s nimi v súlade. Takže aj miera voľnosti pre jednotlivé školy a učiteľov by mala byť v štátnych edukačných programoch jasne ohraničená.

SNS odpovedala cez MŠVVaŠ SR, ktoré vedie jeho kandidátka Martina Lubyová. Podľa strany túto kompetenciu má škola, respektíve samospráva už dnes. Môžu posilniť povinné predmety, ktoré mali školu profilovať, alebo vytvoriť vlastný voliteľný predmet. Medzi takéto predmety patrí napríklad folkoristika či ekológia, astronómia, finančná matematika a iné netradičné predmety. „V tejto súvislosti možno spomenúť ZŠ v Štiavnických Baniach, ktorá je unikátna tým, že v učebných osnovách má od roku 2009 ako povinný predmet sokoliarstvo,“ dodalo ministerstvo.