Podľa biblickej správy tento Boží plán oznámil Panne Márii archanjel Gabriel a ona s týmto plánom súhlasila. Známa je jej odpoveď: “Nech sa mi stane podľa tvojho slova.”
Sviatok Zvestovania Pána sa začal sláviť začiatkom 5. storočia na Východe. Okolo roku 420 bol v Nazarete postavený chrám na mieste, kde podľa tradície archanjel Gabriel zvestoval Márii, že si ju Boh vyvolil za matku prisľúbeného Mesiáša.
V západnej cirkvi sa tento sviatok spomína v roku 656 a sú záznamy, že v Ríme sa bežne slávil za pontifikátu Sergeja I. v rokoch 687-701. Pôvodne bol tento sviatok oslavou vtelenia Syna Božieho, čo sa pokladalo za najradostnejší deň ľudstva. Neskôr sviatok nadobudol mariánsky charakter.
Po II. vatikánskom koncile (konal sa v rokoch 1962-1965) sa tento sviatok opäť počíta medzi sviatky Pána, ale zároveň aj ako sviatok jeho matky.
V gréckokatolíckej cirkvi slávia aj v súčasnosti dnešný sviatok ako Zvestovanie presvätej Bohorodičke. Je to pre veriacich tejto cirkvi veľký a prikázaný sviatok, považovaný za spomienku na začiatok spásy ľudstva.
Dnes o 16.00 h bude gréckokatolícka sv. liturgia aj v kaplnke na Úrade vlády SR.
ml