Môj profil 
Predplatné
V prípade nominantov má platiť, že sa budú povinne zverejňovať ich životopisy a platy. “Budú sa v konkrétnom rozsahu zverejňovať životopisy nominantov verejných podnikov, eseročiek, akcioviek. Ak nominuje ministerstvo, obec konkrétne osoby, občan sa môže dozvedieť o kvalite, predchádzajúcej pracovnej náplni nominanta a tiež plat, odmenu,” uviedol Róbert Dobrovodský z ministerstva spravodlivosti.
Toto sa podľa neho vzťahuje aj na členov dozorných rád, v ktorých má štát nominantov. “Občan sa dozvie nielen koľko dostal vo forme financií, platby, ale aj nepeňažnú výhodu. Ak by dostal napríklad luxusný byt v centre Bratislavy za symbolické jedno euro,” doplnil. Takto bude podľa neho možné dostať sa k informáciám o tzv. zlatých padákoch.
Novela infozákona by tiež mala zabrániť tomu, aby sa účelovo odďaľovalo zverejnenie informácie či zmluvy, ako napríklad v prípade nástenkového tendra. Po novom má platiť, že kontrolovaný doklad, informácia či zmluva, sa bude musieť sprístupniť bez ohľadu na začatý kontrolný proces. “Aby sa nestávalo, že keď verejná správa nebude chcieť sprístupniť informáciu, účtovný doklad, zmluvu, aby si sama nevyvolala finančnú kontrolu s cieľom oddialiť sprístupnenie tejto informácie,” vysvetlil Dobrovodský.
Novela umožňuje zverejniť informáciu, ktorú sa podarilo získať na základe zákona bez trestného postihu
Vyššej transparentnosti sa má podrobiť aj samospráva. Obce a vyššie územné celky by mali povinne zverejňovať informácie o zasadnutiach zastupiteľstva. Mestá a obce však dostanú aj možnosť zverejniť na webe často kladené otázky, takže ak sa budú niektoré opakovať, žiadateľa môže odkázať na internetovú stránku, na ktorej bude odpoveď zverejnená.
Zmeny sa dotknú aj zverejňovania zmlúv v centrálnom registri zmlúv (CRZ). “Rozširujeme pôsobnosť tak, aby tam boli zverejňované všetky zmluvy aj na úrovni miestnej samosprávy,” uviedol minister spravodlivosti Tomáš Borec. Pomôže to podľa neho lepšie informovať občanov. Pripomenul, že dnes sú zmluvy umiestňované na weboch obcí a horšie sa v tom človek orientuje. Za obce, ktoré nebudú mať možnosť zverejniť zmluvy v CRZ, to urobí obchodný vestník. Pri zmluvách má byť navyše zverejnená aj každá zmena, ktorá sa v nej urobí.
Novela rieši aj situáciu, keď niektorí úradníci na základe rozhodnutia Najvyššieho súdu SR nechceli zverejniť informáciu. Právna norma by tiež mala obmedziť tzv. šikanózne infožiadosti. Zabezpečiť by to malo opatrenie, ktoré pri žiadostiach, kde je viac ako 200 skenov alebo fotokópií, umožňuje účtovať si päť centov za stranu. “To určitým spôsobom bráni tomu, aby sa nadmerne zaťažovali úrady,” povedal minister. Zdôraznil, že slovenský zákon je jeden z najliberálnejších na svete a doterajší štandard zostáva zachovaný. “Ale v mnohých veciach ho posúvame dopredu,” poznamenal.
Poukázal na zákonnú imunitu, ktorú má mať každý, kto získa informáciu na základe infozákona. “Akonáhle ktokoľvek získa informácie na základe tohto infozákona, tak ich môže zverejniť bez toho, aby bol za to napríklad trestne stíhaný,” povedal Borec. Týkať sa to nemá len novinárov, ale napríklad aj blogerov.
Novela by mala tiež za určitých podmienok umožniť predĺženie zákonnej lehoty na vybavenie infožiadosti z ôsmich dní na 20. Borec to vysvetlil tým, že občas sa objavia infožiadosti, ktoré si vyžadujú vyhľadanie informácií v archívoch a osem dní je krátka lehota na vybavenie takejto žiadosti.
Naďalej by mala platiť priestupková zodpovednosť. To znamená, že ak úradník nevybaví infožiadosť, môže dostať pokutu až 1650 eur alebo môže mať zákaz činnosti na dva roky. Ministerstvo sa sankcie nechce vzdať, lebo sa obáva, že by potom mohli úradníci infožiadosti ignorovať.
Príprava novely trvala podľa Boreca viac ako dva roky. Rezort na nej spolupracoval aj so samosprávami a s tretím sektorom. Minister je rád, že sa našlo kompromisné riešenie. “Je to veľké plus pre ďalšiu diskusiu. Verím, že zákon bude schválený,” povedal Borec. Pripúšťa, že právna norma si vyžiada personálne aj finančné náklady. Ak by zákon prešiel hladko, mohol by byť účinný približne od polovice roka.
Združenie miest a obcí Slovenska: Infozákon je jeden z kľúčových nástrojov budovania vzťahu ľudí s úradmi
Zákon o slobodnom prístupe k informáciám vníma Združenie miest a obcí Slovenska (ZMOS) ako jeden z kľúčových nástrojov budovania vzťahu medzi obyvateľmi a orgánmi verejnej moci.
Novela infozákona ide do medzirezortného pripomienkového konania. Okrem iného má zaviesť pre samosprávy povinnosť zverejňovať zmluvy v Centrálnom registri zmlúv. Predseda ZMOS-u Jozef Dvonč upozorňuje, že bude treba “hľadať také technické riešenia, ktoré umožnia povinné zverejňovanie bez dodatočných administratívnych úkonov”.
ZMOS oceňuje okrem iného, že zo zákona vypadlo povinné zverejňovanie drobných zmlúv. “Napríklad o prenájme hrobového miesta, ktoré podľa našich zistení tvorili nemalú časť povinne zverejňovaných zmlúv,” uviedol Dvonč. Samosprávy očakávajú, že situáciu s vybavovaním infožiadostí zlepší aj jasná definícia pojmu informácia.
Dvonč poukázal aj na to, že podľa novely by obce už nemuseli automaticky zverejňovať všetky faktúry a objednávky, ale len po ich vyžiadaní. “Toto však bude upravené nariadením vlády Slovenskej republiky. Keďže dochádza k rozšíreniu aj o vystavené faktúry povinnou osobou, očakávame, že v záujme nezvyšovania administratívnych nákladov bude takáto právna úprava prijatá,” uviedol šéf ZMOS-u.
mž
.jpg)
