Môj profil 
Predplatné
Bratislava 10. februára (TASR/HSP/Foto:TASR)
Koniec bálov, plesov a zábav
Pre veľkú časť kresťanov sa v najbližších dňoch začne 40-dňové obdobie pôstu a duchovnej prípravy pred Veľkou nocou. V utorok pred Popolcovou stredou, ktorá v tomto roku pripadá už na 13. februára, sa podľa tradícií pochovávaním basy či iných hudobných nástrojov končí obdobie plesov, bálov a zábav.
Kým v rímskokatolíckej cirkvi sa čas pôstu začne Popolcovou stredou 13. februára, pre gréckokatolíkov sa podľa Gregoriánskeho kalendára Veľký pôst, teda Štyridsiatnica, začína už o dva dni skôr – v pondelok 11. februára. Ide o štyridsaťdňové pôstne obdobie prípravy zamerané na Veľkú noc, ktorá sa v gréckokatolíckej cirkvi nazýva Pascha.
“Pôstna liturgia pripravuje na slávenie veľkonočného (paschálneho) tajomstva jednak katechumenov – ohlásených čakateľov na krst, pričom za nich v liturgii prednášajú osobitné modlitby, ako aj veriacich tým, že im pripomína krst, ktorý prijali a pobáda ich k pokániu. Podľa Pôstnej disciplíny gréckokatolíckej cirkvi na Slovensku (schválenej Radou hierarchou) je prvý deň Štyridsiatnice a piatok Veľkého týždňa (Veľký piatok) prísny alebo strohý pôst, t.j. platí zdržanlivosť od mäsa, mlieka a vajec s pôstom – teda je dovolené raz za deň sa najesť do sýta a pripúšťa sa najviac dvakrát denne malé občerstvenie. V stredy a piatky počas Štyridsiatnice sa požívajú bezmäsité pokrmy”, priblížil pre TASR pôstne obdobie v cirkvi hovorca Bratislavskej gréckokatolíckej eparchie Stanislav Gábor. Ako ďalej uviedol, v pôstnom období sa v gréckokatolíckych chrámoch nezdobia oltáre kvetmi. Počas celej Štyridsiatnice sa používa tmavočervená liturgická farba bohoslužobných rúch a oltárnych plachiet.
História Štyridsiatnice siaha do čias apoštolov. Už prvé kresťanské spoločenstvá si v deň židovskej Paschy pripomínali Kristovo utrpenie a smrť a v tento deň dodržiavali pôst. Podľa historických prameňov tento tzv. paschálny pôst dodržiavali niektorí jeden deň, iní dva dni alebo ešte dlhšie. V 2. a 3.storočí sa postupne pôst presunul na obdobie pred Paschou, tzv. predpaschálny pôst. V 3. storočí v niektorých cirkvách predpaschálny pôst trval celý týždeň. Tento týždeň sa dnes v gréckokatolíckej cirkvi nazýva Strastný týždeň (alebo Veľký týždeň) a je to týždeň pred Veľkou nocou. Koncom 3. storočia už veľký pôst trval 40 dní. Od 4. storočia máme prvé jasné svedectvá o štyridsaťdennom predpaschálnom pôste (Nicejský koncil). Hoci v 4. storočí sa už Štyridsiatnica ustálila v cirkvi na Východe i na Západe, nemala ešte presný názov a nebola zavedená jednotne. Na Západe sa Veľkopôstne obdobie rozšírilo neskôr ako na Východe.
Číslo 40, pokiaľ ide o pôstne obdobie, má symbolický význam, podobne ako čísla 3, 7, 9 už od biblických čias. Podľa starodávnej tradície sa soboty a nedele vo východnej cirkvi nepovažujú za pôstne dni. Aby sa dosiahlo číslo 40, pôst sa predĺžil zo šiestich na sedem týždňov. Západná (latinská cirkev) mala šesťtýždenné Veľkopôstne obdobie, nakoľko aj sobotu počíta do pôstnych dní, uviedol Gábor.
.jpg)
.JPG)
