Londýn 29. septembra 2020 (HSP/Sputnik/Foto:Pixabay)
Vedci z Veľkej Británie dospeli k záveru, že v posledných dvoch tisícročiach zohrala sopečná činnosť významnejšiu úlohu v prirodzených zmenách teplôt, než si mysleli skôr. Malo to pravdepodobne dopad aj na beh dejín
Článok uverejnili v časopise Dendrochronologia.
Sopky počas erupcie do ovzdušia vyhadzujú popolček a síru, ktoré dosahujú stratosféru a doslova blokujú slnečné svetlo. Spôsobuje to chladnejšie obdobie a zníženie vegetácie rastlín, čo znamená tiež úrody. Ale keď nedochádza k mocným erupciám, teploty sa na planéte zvyšujú.
Výskumníci z Cambridgeskej univerzity (Veľká Británia) zanalyzovali cez 9 000 vzoriek živých a mŕtvych stromov a tiež vzorky ľadov. Získali tak údaje o letných teplotách v Severnej Amerike a Euráziu počínajúc prvým storočím nášho letopočtu. Zistili najchladnejšie a najteplejšie obdobie a porovnali ich s informáciami o najväčších sopečných erupciách a s chronológiu významných historických udalostí.
Podobné predchádzajúce prieskumy nedokázali podľa autorov článku poskytnúť úplný obraz za posledných dvetisíc rokov, pretože analyzovali hlavne letokruhy stromov pomerne nedávnej doby. Vedci nakoniec zistili, že sopečná činnosť zohrala veľkú úlohu v zmenách teplôt. Zdôraznili však, že to neznamená, že ľudia neovplyvňujú globálne otepľovanie.
Existuje názor, že vplyv sopečných erupcií nemá veľký vplyv na dlhodobé zmeny teplôt, o čom svedčia niektoré klimatické modely.
“Keď sa ale pozriete na súhrnný účinok za celé storočie, môže byť oveľa dlhšie, než si mysleli skôr, povedal jeden z autorov výskumu, profesor Cambridgeskej univerzity Ulf Büntgen. “Teplé obdobia v 3., 10. a 11. storočia sa dajú čiastočne vysvetliť relatívnou absenciou erupcií.“
Vedci dospeli k záveru, že letné teploty rokov 280, 990 a 1020, keď bola nízka sopečná činnosť, sa dajú porovnať s novodobými teplotami do roku 2010. Najnižšie teplotné anomálie v júni a auguste roku 536 svedčia o príchode neskorej antickej malej doby ľadovej.
Vedci samozrejme nevylučujú, že historický proces ovplyvňujú aj iné faktory, politické, ekonomické a kultúrne. Avšak veľké erupcie podľa ich názoru mohli tiež zohrať veľkú úlohu, pretože spôsobili neúrodu a ako následok hlad, choroby a sociálno politické konflikty. Dlhé teplé obdobia sa približne zhodujú s rokmi prosperity väčšej časti Európy a východnej Ázie, kdežto chladneé obdobia spôsobené sopečnou činnosťou vyvolávali hlad, epidémie moru a politické otrasy.