Odborníci však poznamenávajú, že topenie spôsobila, nielen vysoká teplota. Prispeli k tomu aj zmeny v atmosférickej cirkulácii: počas veľmi dlhého obdobia prevládali nad Grónskom vysokotlakové oblasti (anticyklóny). Práve ony bránili vzniku oblakov nad južnou časťou ostrova a prepúšťali viac svetla na povrch, čo viedlo k topeniu ľadovej pokrývky. Okrem toho, zároveň bránili sneženiu.
“Napadlo asi o 50 miliárd ton menej snehu ako obvykle, aby sa zväčšila masa ľadovej pokrývky. Nedostatok snehu tiež odhalil na niektorých miestach tmavý, holý ľad a kvôli tomu, že ten neodráža toľko slnečného svetla ako čerstvý sneh, absorboval viac tepla a prispieval k zvýšeniu topenia a odtoku,” uvádza sa.
Systém anticyklónov sa tiež otáčal v smere hodinových ručičiek, čím privádzal vlhký teplý vzduch z južných šírok na sever a vyvolával mierny skleníkový efekt. V roku 2019 bol počet dní s nepriaznivými poveternostnými podmienkami bezprecedentný, ale v posledných niekoľkých desaťročiach sa stali stále častejšími. To by mohlo v najbližšej budúcnosti zhoršiť predpoveď zvyšovania hladiny mora.
Nastane malá doba ľadová?
Skôr po analýze dát zozbieraných počas 12 rokov satelitmi, ktoré pozorovali kruhový Beaufortov prúd (Beaufort gyrom), odborníci zistili, že topenie ľadovcov a tvorba veľkého množstva studenej sladkej vody destabilizuje prúdy a cykly v Atlantickom oceáne. Podľa neho rýchle topenie ľadov a uvoľnenie topiacej sa vody do Atlantiku by mohlo spôsobiť malú dobu ľadovú.



















