Bratislava 20. januára 2022 (HSP/Sputnik/Foto:TASR-Jakub Kotian)
Austrálski biológovia preskúmali expresiu génov, ktoré sa zúčastňujú na fungovaní imunitného systému u ľudí, ktorí prekonali covid-19 a zistili, že u pacientov so symptómami „dlhotrvajúceho covidu“ fungujú tieto gény horšie. Majú okrem toho nižšiu hladinu trombocytov v krvi, s čím je spojená chronická únava
Výsledky výskumu zverejnili v časopise BMC Medicine. Výskumníci z Juhoaustrálskeho ústavu zdravotníctva a lekárskych výskumov (SAHMRI), z univerzity Adelaidu a Flindersovej univerzity spolu s lekármi zo Ženskej a detskej nemocnice a Kráľovskej nemocnice Adelaidu sledovali v priebehu šiestich mesiacov expresiu tisícok génov v krvi 69 ľudí vo veku 20 až 80 rokov, prekonali ochorenie východiskovým wuchanským kmeňom covidu-19.
Približne jedna tretina z nich mala symptómy postcovidového syndrómu a obrátila sa kvôli tomu na lekára. Genetická analýza ukázala, že expresia mnohých génov u ľudí s „dlhotrvajúcim covidom“ sa líši od tých, ktorí prekonali covid-19 bez následkov. Majú predovšetkým nízku hladinu trombocytov – buniek, ktoré napomáhajú zrážaniu krvi a obnovovaniu tkanív. Tento stav sa nazýva trombocytopénia a prejavuje sa často ako chronická únava.
„Naše údaje o expresii génov poukazujú na ľahkú trombocytopéniu u ľudí s dlhým priebehom covidu-19,“ uvádzajú sa v správe pre tlač SAHMRI slová vedúceho výskumu Davida Lynna, profesora Školy lekárstva a verejného zdravotníctva Flindersovej univerzity.
Reklama“Jednými z najrozšírenejších vedľajších účinkov tohto stavu sú slabosť a únava,” dodal.
U väčšiny účastníkov výskumu, a to ako s postcovidovým syndrómom, tak aj bez neho – pozorovali vedci značné porušenie funkcie imunitného systému v priebehu prinajmenšom 12 týždňov po nakazení. Obnovila sa plne až za 24 týždňov. Vedci pritom nezistili koreláciu medzi ťažkosťami choroby a mierou dysregulácie imunitného systému. Porucha imunitnej funkcie bola zjavná dokonca u pacientov s ľahkou infekciou.
„Miera ťažkosti choroby neovplyvňuje priamo stupeň poruchy regulácie imunity, nemohli sme zistiť akékoľvek zákonitosti, ktoré poukazujú na to, že vek alebo pohlavie človeka sú diferencujúcim činiteľom. Je zrejmé, že sú tu akési iné faktory, ktoré ešte musíme preskúmať,“ povedal profesor Lynn.
Autori štúdie podotýkajú, že v tomto výskume rozoberali iba údaje o východiskovom kmeni koronavírusu, a preto je ťažké povedať, ako ovplyvňujú reakciu imunitného systému kmene delta a omikron. Vedci budú aj naďalej sledovať účastníkov výskumu v priebehu troch rokov, aby zaznamenali, ako reaguje imunitný systém na koronavírus v dlhodobej perspektíve.